Kruté

Keď raz za čas diskutujem s niekým, kto mi pošle hoax, tak mi vždy dajú pocítiť, že som bezcitný a neempatický človek. Vtedy sa pýtam sám seba, či naozaj robím dobre, že ich upozorňujem na hoaxy, keď niektoré z nich majú reálny základ a ich rozposlanie robil v dobrej viere a tí ďalší len v snahe pomôcť súcitia…

Pravdepodobne by týmto ľuďom, ktorým odpovedám na hoaxy poukázaním na ich zbytočnosť, nestačila ani táto informácia o chorom človeku potrebujúcom krv (potreboval ju v roku 2000 a ešte päť rokov po tom ako zomrel sa mail odoslaný jeho rodinou šíri) alebo čerstvý hoax so sugestívnym textom (utratia labradora injekciou) v ktorom jeho pôvodcovia uviedli svoje telefóny ale časový údaj uviedli opäť najhlúpejšie ako sa dá („o týždeň“ miesto konkrétneho dátumu), čo sa im vypomstilo neustálym zvonením a nakoniec zrejme niekoľko rokov budú trpieť telefonátmi. A to aj preto, že niektoré webové stránky ich čísla bezostyšne zverejnili a nestiahli ani po overení situácie.
Prečo Vás, autorov takýchto výziev NIKDY nenapadne vložiť do mailu konkrétne ohraničenie platnosti výzvy? Prečo sa pred odoslaním neporadíte s lekárom či aspoň niekým „od počítačov“? Prečo sami na seba ťaháte trápenie, keď ešte niekoľko rokov po tom Vám neznámi ľudia zbytočne pripomínajú Vašu bolesť? Prečo Vy ostatní aspoň na chvíľku nepopremýšľate nad labradorom, či mu naozaj pomôžete rozposlaním e-mailu? Som neempatický a bezcitný JA, ktorému je naozaj divne, keď si prečíta o dopade týchto e-mailov alebo sú bezcitní tí, ktorí zbytočne rozvírujú rany tam, kde už sa nedá pomôcť? Alebo Vás nenapadá, že medzi tými, čo Vám ten mail prepošlú sú možno aj škodoradostní a ľahostajní ľudia, ktorým nejde ani o obsah ale skôr o žart vykonaný na Vás?
Ale ako mi tí niektorí povedali, som divný, keď ma trápia ľudmi šírené hoaxy… :-)
Verte, že mi to nedvíha ani adrenalín ani nerozčuľuje – načo si dvíhať tlak nad prirodzenou hlúposťou, keď viem, že sa nedá „odstrániť“. :-)