Kontraproduktívnosť náhodného obsahu

Konečne to dokážem sformulovať (sledujem ruský film Night Watch z roku 2004 a mrkám, že dokážu nafilmovať hodne kvalitné FX) a napísať:
Určite ste sa s tým stretli: pozeráte si odkiaľ k Vám lozia ľudia a na dotyčných stránkach nenájdete na seba odkaz. Pritom to určite nie je „utajovaný“ prístup ani refererový spam.
Váš odkaz na tej stránke bol ale „vyšumel“.
Logicky sa to stáva u kontinuálneho spravodajstva, kde po istom čase odkazy odrolujú preč.
Horšie je to však, pokiaľ si v istom stave Vašu stránku zaindexuje Google s „vašimi slovami“.
Zaujímavou funkciou býva náhodne generovaná časť obsahu na stránkach – napr. pri každom reloade stránky sa zamení obsah boxu „náhodný zoznam odkazov“. Návštevník klikne na akurát zobrazený odkaz, urobí Vám do štatistiky referer z vy máte záhadu pretože pri Vašej návšteve neodhalíte trik :-)
Zaujímavé efekty vznikajú pri návštevách z vyhľadávačov, ktoré smerujú na indexové stránky. Tu najčastejšie sa spája diametrálne odlišný obsah a môže sa sťať situácia, že napíšete článok „Premiéra nového filmu“ a o pol roka článok „Za spam je trestom zastreliť“ či „Ako som na to prišiel“. Následne zistíte, koľko ľudí hľadá „Ako zastreliť premiéra“ :-) a nájde nejaký nezmysel. Ešteže sme obdarení rozpoznávačom. I keď včera som dostal mail (formulár na mail na Spravodaji) od človeka, ktorý sa chcel zaregistrovať a po krátkej výmene mailov mi prekvapivo oznámil, že je na stránkach Nového Času. Divné…
Keď ale nad tým premýšľam, nie je to nič závažné, len by som autorom stránok s takouto funkciou doporučoval tú časť stránky, ktorá sa mení „náhodným“ rotovaním, zreteľne označiť a prípadne aj poskytnúť „predošlé“ zobrazenia, či archív rotovaného materiálu.