Sharp Willcom D4 je telefón s Windows Vista miesto klasického WM
Nadpis trochu preháňa ale neklame. Willcom D4 je UMPC, ktoré podľa poslednej módy má vysúvateľnú klávesnicu (aby predpokladaná cieľová skupina mala na čom ťukať), podlhovastý tvar a po otočení nápadne pripomína objemný _nokija komjunikjator._ Obrázky si pozrite v článku na Slashphone. Video z rozbaľovania je zasa na Ultramobile Tips.
Zatiaľ som neskúmal technické schopnosti zariadenia ale navonok sa mi páčia tieto veci:
* malé zariadenie, trochu dlhé ale nie nepríjemne,
* päťpalcová obrazovka pre Windows Vista je zrejme extrémom ale nemusíme na nej riešiť veci ako na notebookoch a môžeme si predsa užívať výhody všeobecnej podpory systému a nechať si vyvíjať programy klasickými cestami ale prispôsobené majiteľom malých obrazoviek,
* zaujímavý je TVout konektor propagovaný ako externý monitor (_mojtyboh_) ale zrejme lepšie využitie by bolo pre video,
* fotografia v „telefónmóde“ je podľa mňa upravená (ruka je podľa mňa moc veľká).
Premýšľam, že ujednotenie Windowsu by mohlo byť elegantné riešenie – ako som spomenul, kapacita vývojára pre klasické Windows sa dá ľahšie zneužiť aj na mobilné verzie programov. Je to veľmi podobné situácii, keď vývojár CSS kódu pre obrazovku zvláda vytvoriť media print CSS súbor.
Ostávajú už iba problémy samotných Windows (aj v pokojovom stave zrejme v kuse čosi šrotia a míňajú energiu).
Otázka teda je, či si kúpite trebárs iPaq 214 ako náhradu za starší h2210 alebo radšej úplne opustíte Windows Mobile a pre prípad katastrofy nejaké to Windows zo _šuflíka_ dokážete vytiahnuť trebárs vo forme zmutovaného UMPC ako je tento Sharp.
Pointa článku: Windows a Windows alebo len Windows?
Update: a už tu máme aj výpočet negatív pre tých, ktorí si ešte nestihli vybrakovať účet jeho kúpou
* slabá výdrž na batériach – deklarovaná iba 1,5 hodiny, skutočná okolo hodiny,
* neuzamknutý sa ľahko náhodne zapína,
* povrch sa zašpiní otlačkami prstov (nemusí vadiť všetkým),
* ventilátor je hlasnejší ako by ste čakali,
* nedá sa s ním pracovať pri nasadení na pútko dostupné na trhu,
* tlačítko myši na ľavej strane je ťažšie stlačiť pri používaní klávesnice,
* zahrieva sa
* …
HTC sa snazi urobit ovladanie WM uzivatelsky prijemne. Ale ani na najlepsom mobilnom hardveri to nie je take svizne ako iPhone. Problem bude asi v operacnom systeme. Ked si predstavim, ze na takom harveri mam spustit WinXP alebo nebodal Vistu, vstavaju mi vlasy dupkom.
[1] ano ano :-) o tom sa u UMPC dost hovori, ze XP sa este daju zvladnut.
Podla mna je jedna cesta akesi zminimalizovanie OS, sice na nom danu aplikaciu spustis ale vsetky veci, ktore zeru zdroje budu upravene tak, aby ich necerpali v takej miere ako pri instalacii na velky pocitac.
Neviem to exaktne popisat ale su veci, ktore v OS bezia a pritom nie su nevyhnutne (vela sa da spravit v GUI, rozne paralelne procesy sa daju podla mna presunut z nekonecnych sluciek na trebars specializovane obvody)
Zaujala ma tá myšlienka „mobilné aplikácie pre Vista“. Myslím, že toto je cesta. Dokonca by som vedel v prípade uchytenia sa tohoto trendu u programátorov a teda rozšírenie množstva „mobilných Vista aplikácii“ opustiť svoj doteraz ortodoxný postoj: Malý (veľkosťou a výkonom) stroj tak malý operačný systém. Pretože práve pre tú _adaptáciu_ na schopnosti mobilných zariadení (spôsob ovládania, veľkosť displeja…) je pre mňa jasnou voľbou Windows Mobile (teda špecializovaný OS) pre tieto zariadenie a koncept synchronizácie dát.
[3] PocketPC vznikol hlavne kvoli problemom s pamatou, teraz, ked iPhone ma osem giga priestoru si myslim, ze by nemuseli robit problem take aplikacie, ktore by som trebars vedel spustit na velkom pocitaci aj na takomto malom – bud by na tom velkom boli tiez v mode „mala obrazovka“ alebo proste tak nejako, to ide len o rozhranie.
Dalsia vec je kod – je jasne, ze na mensom zariadeni musi byt trochu iny – castokrat sama aplikacia vytazuje kvoli komfortu velkeho PC stroj (rozne blbe animacie)
Mozno je tam ale v zaklade nejaky problem :-)
Ked som davno pradavno premyslal naco je komp plny suciastok, ked takmer vsetko by zvladol jeden chip – nakoniec take uz vlastne existuju.