Jean Michel Jarre – Bratislava, Pasienky

V piatok dorazil Jean Michel Jarre do Bratislavy. Koncert bol pôvodne plánovaný do INCHEBY ale nakoniec padla a konal sa v hale na Pasienkoch.

Lístok som si kúpil ešte v lete, okamžite ako to bolo možné. Vďaka avízu som o poriadaní koncertu vedel niekoľko týždňov vopred a nebolo nad čím váhať.
Niekoľko mesiacov som lístok „sušil“ doma a nakoniec prišiel „veľký piatok“. November nie je dobrý mesiac na koncerty vonku a pod dojmom „outdoor“ megakoncertov z minulosti je maličká hala skôr paradox. Keďže však ide o trochu netypické turné, tak takéto prostredie štýlu koncertu pasuje.
Jean Michel Jarre sa rozhodol absolvovať väčší rad koncertov v podstate komornom prostredí, ktoré sa aspoň pre mňa hodilo viacej ako veci typu Houston-Lyon či Moskva.
Vytiahol svoje staré „archívne“ nástroje, ktorými nahrával svoj najznámejší album Oxygene. Ide výhradne o analógové klávesy, ktoré pôsobia na pódiu ako Enterprise zo seriálu Star Trek. Samé otočné gombíky.
Pódiu dominoval „štvorec“ nástrojov okolo Jarrého a za ním tri menšie štvorce pre spoluhráčov.
Vyzeralo to nejako takto:

Na svoje miesto som sa dostal už o pol ôsmej, po komplikovanej ceste na plochu ihriska – na Pasienkoch som bol prvýkrát a z 90-tych rokov mi dvakrát sympatické nie sú – ešte stále vieme, kto tam bol a čo rozprával :-)
Asi dvadsať minút po ôsmej na pódium prišiel Jarre, povedal čosi o charaktere koncertu, predstavil spoluhráčov a spustili.
Potvrdil, že všetko, čo budeme počuť bude bez počítačov, len „analóg“ a skutočne bolo zaujímavé počúvať a zároveň vidieť, že sa Oxygene dá slušne zahrať aj teraz bez pomoci „samplovaných zvukov“.
Extázu vyvolala hra na „rečníckom pulte“, kde hral bez dotyku obomi rukami a nohou. Trochu podobné neskôr predvádzanej hre na „laserharp“. Pozeral som na to vo vytržení. Akonáhle skončil, tak publikum to významne ocenilo.
Nad pódiom bolo obrovské zrkadlo, ktoré sa na značnú časť koncertu sklopilo do 45 stupňov, takže sme v ňom videli scénu zhora a videli sme Jarremu rovno na ruky. To bolo v spojení s tým, že samotný Jarre bol nesmierne blízko, najlepším zážitkom koncertu.
Trochu nepríjemným vzrušením bolo, keď sa zo stoličiek ozvali nespokojní diváci – v uličke medzi stoličkami sa totiž stálo okolo dvadsať ľudí a samozrejme sediaci videli iba ich chrbty.
Až po druhej vulgárnej :-) výzve nespokojnej mladej dámy si aspoň sadli na zem a bol pokoj.
Trochu komické na tom bolo, že kričiaci nespokojenci spomínali Jarreho meno a on na to reagoval zamávaním do publika :-)
Našťastie sa to rýchlo vyriešilo a koncentráciu na koncert už nič nerušilo.
Pre mňa bolo vystúpenie Jarreho udalosťou a neviem, či na koncert dorazili aj ľudia „čo budeme robiť, bude tu nejaký Jarre, kúpim lístky?“. Nemusel som na koncerte spoznávať, čo to vôbec je za exota, či sa sústreďovať na „komfort“ poskytnutý usporiadateľom. V Bratislave, Jarre. To úplne stačilo :-)
SME.sk natáčalo skadesi ďaleka na mobil ale pre úplnosť trochu autentického záznamu:

Áno, kvalita záznamu je tragická :-)
Krátky záznam fanúšika:

Záznam z Košíc:

Viac záznamov je na tejto adrese (účet na youtube).
Osobne som nešiel na koncert robiť zo seba fotografa a kameramana pretože som sa chcel sústrediť na koncert a nie ruku držiacu nejaký prístroj.
Pár zážitkov sa dá prečítať aj na jednej z fanstránok.
Použitý video materiál z článkov:
*Staré, ale Jarre
* Jarre nám konečne splatil kyslíkový dlh