Vysoké faktúry za dátové služby

Príklad z halbotu je viacmenej typická situácia. Vlastníte mobilný telefón schopný dátových prenosov (internet, platené dátové služby) ale vedome ich nepoužívate. Telefón ste si kúpili na telefonovanie a SMS. Dnes už vlastne neexistuje telefón bez podpory GPRS a obvykle sú aj bez špeciálnych dátových paušálov vaše mobilné telefóny schopné uskutočňovať dátové prenosy.
Operátori to považujú za samozrejmosť a dá sa to pochopiť ako služba pre tých, čo síce nepoužívajú mobil k dátovým službám ale napríklad MMS posielajú (v princípe ide u MMS o identický prenos ako „internetovanie“ – MMS sa odosiela ako dáta – len sú inak spoplatňované – za kusy nie za objem). Takisto pre tých, ktorí sa ocitnú v neočakávanej situácii a nezáleží im na cene ale potrebujú cez mobil použiť dátové služby. Aby o to nemuseli zložite žiadať. Do tohto okamihu sa dá prístup operátorov pochopiť.
Za problematické považujem však to, ak to preháňajú a klientov neupozornia napríklad SMSkou, ak prekročia priemernú výšku svojej faktúry. Takisto ak iniciatívne klientom ponúknu „tri mesiace zadarmo ak pošlú SMS“ a po ich uplynutí ponechajú službu aktívnu či dokonca jej cenu pridajú k faktúre – normálne by ju mali zablokovať ak klient aktívne po troch mesiacoch službu neobjednal.
Vráťme sa k tomu, čo môžete urobiť ak máte mobil a nechcete sa dožiť prekvapenia.
Prvé riešenie je: nekupujte si mobily schopné dátových prenosov.
Druhé riešenie je: aktívne požiadajte operátora o trvalé zablokovanie dátových prenosov. Ak ich skutočne nepotrebujete, urobte to! Platí to na SIMkartu, takže po kúpe nového mobilu nemusíte nič skúmať.
Tretie riešenie je: zablokujte si dáta sami aby ste si ich mohli aj sami povoliť. Musíte si preskumať možnosti nastavenia dátových služieb v telefóne. Počítajte s tým, že v manuáli to určite máte. Ak tieto časti vynechávate lebo si myslíte, že to nepotrebujete, tak to nebudete „chytať“, potom si za vzniknuté problémy môžete aj sami (samozrejme u operátora vyhádate takúto faktúru ale stratíte kopec nervov a času). Dotované telefóny sú na dátovanie obvykle prednastavené. Niektorí operátori používajú jednoduché konfiguračné parametre a tie sú v podstate rovnaké. Preto si treba dať pozor aj na mobily kupované inde ako u operátorov.
Základ všetkých problémov je vlastne v jedinom parametri. Volá sa APN. Je to adresa komunikačného kanálu, ktorým sa požiadavky na dáta vybavujú medzi mobilom a centrom operátora. Najobvyklejšie je v tomto parametri uvedené slovo „internet“. (Nie vždy, môže byť iné). Pokiaľ toto slovo prepíšete za nejaké iné – napríklad „nechceminternet“, tak telefón nebude schopný prenášať dáta a k internetu sa nepripojí.
Nikdy sa na toto u nového mobilu nevykašlite. Ak poznáte ľudí, ktorí nie sú toho schopní, pomôžte im v tom. Typicky rodičom, deťom, priateľkám, manželkám. Nemusíte im nič siahodlho vysvetľovať a ani oni by sa nemali snažiť pochopiť, čo im to nastavujete – nie je to typcká operácia, ktorú by mali vedieť.
Prečo vo vyššie uvedenej faktúre je toľko prečerpaného? Jednoduché. Telefón má obvykle – najmä tie dotované – nejaké tlačítko na rýchle spustenie prehliadača internetu či inú funkciu, ktorá sa okamžite pripojí na dáta. Mal som takýto mobil (K700 od S-E) a bolo to dosť otravné. Teraz si predstavte mobil vo vrecku, ktorý ste si nezamkli. Dámy to radi robia vhodením do tašky. Obvykle netušia, že by sa mohli postláčať tlačítka. Traduje sa totiž iba to, že ľudia nevdojak takto vytáčajú čísla zo zoznamu a to sa všeobecne nepovažuje za nepríjemnosť. Proste sa na tom spoločne zasmejete.
Len u dátových položiek sa nad tým nezasmejete večer pri telefonovaní so servermi – tie ako vieme, nemajú zmysel pre konverzovanie.