Znovu a znovu o CMS
Tak som v pomykove, nedávno som skúsil nadhľad a zasníval som sa o neexistujúcom CMS. Naznačil som, že ma irituje klasické „editačné“ okno článku v CMS a vyjadril som túžbu po viac „facebook“ systéme, ktorý by mi umožnil šperkovanie článkov o rôzne vkladané objekty a úpravy v štruktúre článku.
Pod článkom sa objavilo pár ľudí s cieľom vyrobiť zo mňa slepého ignoranta a s úplnou samozrejmosťou začali hovoriť o WordPresse. Akoby som kritizoval práve ten. Ľudia, prebuďte sa :-) ak poviem CMS, nie je to WordPress. To som im chcel odpísať ale neurobil som to. Pochopenie zmyslu textu nechávam vždy na čitateľoch.
Celkovo mám zo vzorky príspievateľov pocit, že keď popíšem nejakú známu funkciu a vyslovím želanie, aby boli tieto princípy v CMSkách, tak si to aspoň odskúšajú alebo dokumentujú ako to funguje. Miesto jednoduchých vyhlásení, že „autor je… no, neinformovany.“ a „aby si presiel na DRUPAL 7“.
Nemám im to za zlé, niekedy je ťažké rozoznať, čo autor článkom sleduje. Niekedy článkom akoby vyzýval čitateľov, nájdite mi nástroj, ktorý hľadám. Inokedy teoretizuje a snaží sa odhadnúť budúce trendy analýzou skutočnosti. Vtedy ale nepotrebuje rady, že to a to sa urobí týmto postupom. Aspoň v prípade článku som naznačoval, že tieto funkcie by mali byť súčasťou CMS, nie možným doplnkom.
Nakoniec som ale tento týždeň objavil článok Martina Malého. Zarazila ma obrovská príbuznosť jeho článku s tým mojim. To ma vyprovokovalo spropagovať ho, pretože Martin sa zameral na ďalší hlúpy detail v CMS, ktorý ma rovnako irituje a myslím si, že výbava rozhrania v CMS sa míňa potrebám pri ich používaní.
O čom to Martin píše: zameral sa na screenshot typického CMS (áno, WordPress) a zaručujem Vám, že všetky ostatné CMS majú rozhranie pre prípravu textu veľmi podobné.
Zmeral plochu TEXTAREA pre text článku voči zvyšku rozhrania. Vyslovil axiómu, že autor v nej strávi väčšinu času bez akejkoľvek interakcie s vecami okolo.
Napriek tomuto – verím platnému tvrdeniu – však tvorcovia rozhrania usúdili, že musia ísť presne naopak. Okolo to vybavovať zložitými prvkami a to na úkor TEXTAREA.
Martin si rovno vymyslel protivníka a argumentoval aj voči „vrtákovi“, ktorý by mu blahosklonne poradil FULLSCREEN režim. Tam napadol toolbar lištu s tlačítkami a postupne menoval funkcie editora, ktoré sú v autorskej fáze (píšem text) absolútne zbytočné.
Musím podotknúť, že pri písaní nefungujem ako Martin Malý. On si písanie článkov rozfázoval. Má na to jeden dôvod: písaním sa živí. Preto má fázu písania textu. Potom fázu oddychu, po nej nasledujú úpravy textu. Až nakoniec štrukturovanie a aj to maximálne do úrovne vyznačenia boldu, nadpisov a podobne. Nikdy nevyužije napríklad zmenu fontu, zmenu farby. A pritom tam tieto funkcie existujú.
Ja zasa píšem na „první dobrou“ a vynechávam redigovanie textu. Buď rovno pri písaní robím (mierne) vizuálne úpravy a riešim prípadnú štruktúru (perex, nadpisy, obrázky) alebo pri dlhšom texte hneď po napísaní mám krátku fázu vizuálnych úprav.
Takže, čo vlastne navrhujem: presne to isté ako Martin. Obrodu CMS. Konečne prieskum správania sa autorov a ignorácia požiadaviek používateľov. Tí budú pochopiteľne žiadať „bohatú“ výbavu a producent CMS sa bude snažiť, aby jeho produkt vyzeral „bohate“.
Začať sledovať, ako používajú ľudia CMS a dopĺňať funkcie, ktoré skrátia činnosti, ktoré robia. Vyhodiť spred očí funkcie, ktoré používajú minimálne. Kontextovo ponúkať adekvátne funkcie. Všetko v záujme sústredenia sa na jednotlivé fázy písania článku.
Kľudne nech je formulár článku „delený“ podľa týchto fáz a nech sa môžem vrátiť do prvej fázy ak usúdim, že musím do textu niečo veľké dopísať. Fáza písania, fáza premýšľania nad textom, fáza úpravy textu, fáza vizuálneho spracovania, fáza publikovania, fáza následných opráv. Rozhranie musí vyhovovať postupne každej z nich.
Pod Martinovym článkom sa objavili názory aby si svoje minoritné predstavy nechal pre seba a netlačil ľuďom svoje predstavy, nebral im zložité rozhrania. Akoby Martin hlásal zakazovanie. Pritom z celého článku mám pocit, že chce, aby autori CMS sledovali ako ľudia s CMS pracujú a podľa toho im pripravili rozhranie. Čo rozhodne neznamená žiadnu diktatúru a zakazovanie.
Napríklad mu radia, nech si otvorí na písanie Notepad. Pekné, no často nemotorné riešenie. Čo ak píšem článok dva mesiace a pri tom sa pohybujem po svete? Naviac je tam dobrá pripomienka, že ľudia nakoniec otvoria Word a copy&paste s možnosťami WYSIWYG to všetko zničí (a programátori sa trápia s filtrami bordelu z Wordu miesto toho aby sa zastavili a premýšľali prečo ľudia nepoužijú na písanie ich rozhranie).
WYSIWYG nemusí zomrieť. V skutočnosti má nastúpiť vtedy a s takými schopnosťami, ktoré v danej fáze potrebujem.
PS: kľudne komentujte, ale prosím Vás, náznaky invektív ako v predošlom článku si odpustite, sú zbytočné. Opäť je totiž tento článok úvahou, nie návodom, manuálom či popisom a nie je recenziou (ani WordPressu ani Sharepointu, ničoho konkrétneho), takže nachytávať ma na slovíčkach je hlúposť.
