Sčítanie

O letnom čase a o sčítaní obyvateľstva sa vždy strhne taká mela.

Dnes som sa kdesi k sčitaniu dočítal, že „však štát tie údaje už má“. Odpoveď je zdanlivo absurdná. Má, vie ich použiť, no je tu zrejme iný dôvod pre nárazové sčítanie.
Myslím si, že hlavný argument je kontinuita metodiky. Ak používam nejakú štatistickú metódu, tak minulé, súčasné a budúce sčítanie musia byť robené rovnakým postupom, inak sú neporovnateľné. Takéto sčítanie je v prvom rade štatistická záležitosť a ako také údaje z jedného sčítania nemajú hodnotu. Zrejme vám štatistici prezradia, že im ide aj o rôzne trendy, vývoj. Preto sú tam zdanlivo „hlúpe“ otázky o chladničkách.
Podľa mňa je obrovským problémom podozrenie z možnej identifikácie. Ja si myslím, že to vzniklo snahou zabezpečiť elektronické sčítavanie. Nevedeli sa vysporiadať s tým, že sa občan sám rozhodne, či sa sčíta sám alebo vyplní papiere. Chceli nejako zabezpečiť duplicity. Bohužiaľ štatistický úrad nie je plný ľudí, ktorí by si dokázali predstaviť dopady svojich opatrení. Ja osobne im verím, že sa úprimne snažia získať len čísla do štatistiky. To samo o sebe je hodnotnejšia databáza. Slúži na ďaleko finančne zaujímavejšie účely ako pár prihlúplych údajov o človeku, ktoré BEZTAK štát má vo svojich všelijakých registroch.
Vlastne sme našli dva tábory kritikov, ktorí sa v napádaní sčítania nezhodujú. Tak buď štát tie údaje už má a naozaj ich nepotrebuje znovu získavať alebo ich nemá a potrebuje ich z ľudí vytiahnuť a naviac napárovať na osoby.
Ja však netuším prečo zvolili čiarové kódy s identifikátormi. Podľa mňa sú zbytočné a zrejme by som ako sčítací komisár mal mať predpísaný tento postup: spýtal by som sa ich, či sa chcú „spočítať“ na papieri. Ak áno, dostali by formuláre. Ak nie, tak by dostali obálky so vstupnými údajmi (najlepšie poštou aby sa podozrenie, že by komisári svojvoľne vypĺňali údaje na internete).
Nemotivoval by som ich počtom vyplnených formulárov. Len počtom odovzdaných bytov a osôb.
Celkom určite by som sa vyhol problémom aké má teraz úrad pre ochranu osobných údajov so sčítaním. Štatistický úrad tvrdí, že to s nimi prebrali. Rozhodne tam niečo chýbalo, čo by im bránilo dodatočne vystúpiť proti sčítaniu. Podľa mňa konzultovali formulár ako taký a iniciatívne sa nezamerali na systém ochrany proti duplicitám pomocou identifikátorov. Zároveň si však myslím, že aj úrad pre ochranu osobných údajov sa lajdácky venoval skúmaniu postupov pri sčítaní.
Osobne si myslím, že nárazové sčítanie má význam a malo by pokračovať.
Čo by však malo prestať je napríklad informácia, ktorú som zachytil bokom. Opäť „nominanti“. Pre kristove božie rany. Ešte aj v štatistickom úrade, čo je už skoro spolok nerdov a nie politikov, musia byť politické miestenky? Prečo, pre nohu svätého Antona?

Nerdi

Aj to nakoniec sčítanie doviedlo do hlúpej situácie. Malo a muselo to zostať na čisto akademickom území plnom matematickej štatistiky.
Pár ľudí v diskusiách nevie pochopiť, že sčítanie je síce povinné, no nerozumie, že za nezúčastnenie sa, či nepravdivé údaje sa nebude nijako reálne postihovať. Naviac s možným identifikovaním takéto podozrenie u nich rastie. Opäť sa stačí pozrieť na formulár. Sú to tak strašné spravodajské informácie, ktoré sú tak nesmierne dôležité, že by sa mali po krajine rozšíriť desaťtisíce trestov? Vážne? Aké? Príde pokuta na 0,36 eura alebo ma bude šikanovať nejaký úradník?
Sčítanie oviec: aj toto je taký emotívnejší argument slobodozmýšľajúcich ľudí, ktorí sa vyhraňujú bytiu v mase „ako ovce“. S nimi sa netreba zaoberať v hladine chladných faktov, stačí ich rešpektovať, čo v skutočnosti je vyjadrené „povinnosťou bez trestu“.
Ďalší kritici sú ľudia napádajúci bezpečnosť informačných systémov so spárovanými údajmi. Tam rovnako nemožno zamietnuť ich argumenty. Ich varovania majú racionálne jadro. Osobne by som žiadne elektronické sčítanie nerobil a tým pádom by stratili jadro svojej argumentácie.
Vrátim sa k prvému argumentu: v skutočnosti náš štát nevie „prepojiť“ svoje databázy obyvateľstva. Naozaj existujú a naozaj majú dostatok údajov. Kritici však netušia, že štát má problém, ktorý im musí teraz vyhovovať.
Jeden úrad má o obyvateľovi jeden údaj. Druhý inakší. Ale nedokážu ich jednoznačne spárovať. Tu už myslím systémom, kedy má každá osoba, subjekt, objekt nejaký identifikátor (áno, zasa) a podľa neho sa údaje vedia jednoznačne priraďovať. Lenže tieto databázy ho nemajú a každý ajťák vie, že ak som vytvoril obrovskú databázu bez neho, tak mám obrovský problém prepojiť ju s inou databázou. Bohužiaľ toto je nad chápanie laikov :-) Takže stačí poznamenať: hej, štát má kopec údajov ale má v nich bordel.
Naviac k tomuto nezosúladeniu databáz, štát ich volá registre obyvateľstva, prispieva aj tradičná nechuť ich vlastníkov ku spolupráci. Predstavte si, že čojaviem kataster má svoju databázu. Ministerstvo zdravotníctva tiež. Vnútro má trebárs tri. Niekto príde s nápadom, uľahčime občanovi vybavovačky. Prepojme sa. Ako? Každý záznam musí obsahovať ID a jednotlivé položky musia mať jednotný formát (tie položky volajú dátové prvky).
V ten moment sa ozvú vlastníci databáz a každý bude tvrdiť, že ON na svojej databáze nič meniť nebude, lebo sa to nedá. Jedná sa napr. o to, aby kolónku PRIEZVISKO nastavili čojaviem na maximum 60 znakov, aby obsahovala prvé veľké písmeno. Pritom oni to majú mierne inak. Z podstaty sa však nechcú podriadiť nejakému návrhu. Taká povinnosť im ani nevyplýva zo zákona, takže akúkoľvek dobrovoľnú spoluprácu odmietnu. Dokonca pripustia, že je to výborný nápad, no na svojej databáze nič nezmenia.
Nejako takto to vyzerá a jediné, čo sa dá vymyslieť, je spraviť si diabolský plán a k tomuto cieľu sa dopracovať parciálnymi opatreniami, malé bezvýznamné záležitosti. Nikdy sa nesmie vyhlásiť, že „spojte si tie svoje databázy“. To sa nikdy takto nestane.
Toľko odbočka k dátam, ktoré má štát.
V hromadnom prevedení je neschopný získať štatistické údaje, ktoré by boli porovnateľné s predošlým sčítaním. Aj keby si ich štát vytiahol zo svojich dát, boli by bezcenné.
Paranoikov musím upokojiť: pri hromadnom sčítaní ako je toto skutočne nehrá rolu, čo uvediem do formulárov. Správne tvrdia, že štát to už má. Ak by chcel šikanovať jednotlivca, tak nepotrebuje na to údaje zo sčítania. Motivácia ku šikane je tak veľká, že si k tomu vyberie svoje databázy a spárovanie dát jednotlivca mu pôjde ľahšie ako párovanie miliónov entít.
Námietku o tom, že im zadarmo dáme napárované údaje ja osobne neberiem. Ako nástroj šikany štátu určite nie. Je tu však reálne riziko úniku spárovaných údajov tretím stranám. Toho by som sa naozaj extrémne bál.
Nie z pohľadu fyzického nebezpečenstva, skôr ako možnosť obťažovania komerčnými subjektami. Našťastie údaje vo formulároch nie sú natoľko konkrétne, aby to malo cenu ropného vrtu. V skutočnosti by tretia strana získala čojaviem zoznamy poštových adries s pár cennejšími údajmi. No nakoniec každý „spamer“ nakoniec nepoužije filtrovanie adresátov a rozosiela spam všetkým, čo môže.
Pozoruhodné (ako vždy) je, že v tom celom hrá rolu iracionálny strach ľudí z vecí, ktorým nerozumejú. Matematiku a štatistiku nechápu, preto si svoje obavy ventilujú svojimi konštrukciami, ktoré sú jednoduchšie uchopiteľné. Naopak zasa štatistici podcenili tento faktor.
Sčítanie v tomto prevedení (fyzické vypĺňaním dotazníkov) je v súčasnosti nemoderné a udržuje sa vlastne len pre štatistikov. Pravdepodobne je nutné uvažovať o hrubej čiare a prechode na získavanie štatistických údajov bez účasti občanov. Ja osobne si myslím, že politici by do toho mali kecať čo najmenej. Príkladom je tento politik. Aj keď z politického postoja sme skôr zajedno, tu už aj ja cítim ako si pán prihrieva svoju polievočku a balamúti svoje ovečky.