Covery, ktoré sme poznali viac ako originály
Posledné desaťročie socialistického budovania komunistickej spoločnosti sa vo veku pubertálnej hlavy odohrávali ponorené v hudbe. Ja som každý víkend presedel pri Pozor, zákruta. Nie kvôli autám. Tie mi dali oddýchnuť od napätia nad kazeťákom, lebo dávali snáď ako jediní najlepšie stredoprúdové popíkové hity dnes vystreľujúce do mozgov z každého komerčného rádia. A ja som vedel, že „zákrutu“ budú opakovať, takže som už mal itinerár na papieri a stláčal počas reprízy dve tlačítka na záznam.
Televízia a rádio okrem vysielala aj zvláštnu sortu hudby. Naši autori, zhodou okolnosti tá istá generácia, ktorá sa dnes združuje v autorskoochranných organizáciach, aby si vyúčtovala prdnutie v tónine ich diela, sa nehanbila zobrať západniarsku skladbu. Viac či menej ju domrvili, prebásnili text do niečoho úplne iného a keď sa to vysielalo, hlúpučká hlava pubertiaka si myslela, že tá dobrá muzika a pasujúci spev, to je NAŠE a aké dobré. Dnes to nie je o veľa iné: keď Justin Bieber naspieva Queen, tak jeho fanynky sú rozčúlené prečo nejaká trápna kapela kopíruje ich ženský vzor.
Typickým predstaviteľom takejto skladby, kde sme mnohi ani netušili, že pôvod je kdesi na západe, je skladba Marie Rottrovej, Lásko voníš deštěm:
Musí sa uznať, že pomerne neznámu skladbu Black Sabath, už len pri vyslovení tohto názvu sa okresný tajomník KSS prežehnal, je vidieť aký to výrazový skok zo západniarskeho zahnívania. Objektívne však táto skladba predčila v popularite svoj vzor (u nás). Napriek tomu je precitnutie do originálu zaujímavé:
To bola tá lepšia stránka bohapustého kradnutia hudby našimi vzormi, ktorí dnes posielajú faktúry za použitie ich diel. Bolo to tak a treba to vedieť.
Existovala však aj profesionálna priemyselná výroba československých verzií západniarskych skladieb, kde nedošlo ani na náznak umeleckého vkladu. Poskladali sa slová, aby zneli totožne západnému vzoru a vznikali takéto veci:
Sen o tigří lady, spieva Arnošť Pátek. A vyslovte si Cheri, Cheri Lady od Modern Talking.
Človek by neveril, že aj kapela, ktorá bola obrovským diskotékovým hitom hlbokého socializmu, je predmetom preberania. Originál sa úplne bežne hrával, takže chýba mi motivácia v samizdatovom prebalení západnej pesničky.
Televízne estrády potom miesto pozývania západných umelcov zaraďovali takéto veci do programu a to bol snáď jediný dôvod existencie takýchto prebratých vecí.
Poteší už len fakt, že z tej doby si človek pamätá aj tie hodnotnejšie veci, ktoré vznikali a pochopiteľne často narazili na „menšie“ problémy, Pražský výběr a Zubatá:
V tej súvislosti je zaujímavé vidieť ako týchto ľudí vnímajú ľudia dnes. Kocáb bol predmetom výsmechu za jeho ministerské účinkovanie. Ale aj takí ako skokan na lyžiach Pavel Ploc. Pamätám si ako som na Nový Rok vždy sledoval v televízií prenosy a porovnať ho dnes s tým ako vysvetľuje prečo nehlasoval za trestné stíhanie Ratha. Aj neveríte aj vám to zapasuje do skladačky.
Ploc je taký „cover“ toho, čo chýbalo a dnes ho vidíme ako súčasť vtedajších mechanizmov ako vyplniť prázdno, o ktorom sme ani netušili, že tam je.
Na záver ešte pár pesničiek bez ohľadu na to, či boli alebo neboli covermi západnej hudby:
Kamélie: Jako Robinson
Jiří Korn: Daisy
Jiří Korn: Yvetta
Waldemar Matuška a Helena Vondráčková: To se nikdo nedoví
Pilarová, Matuška: Jdem tmou (muzikál West Side Story)
Korn, Vondráčková: Každá trampota má svou mez
Andy Gibb, Olivia Newton John: Rest Your Love On Me
Možná přijde i kouzelník:
Pri písaní som si žiadnu z uvedených skladieb neprespevoval a dôsledne som zatvoril všetky okná.