Platíme štátu dane, nech sa stará
Ľahké ukončenie rôznych debát o tom, čo musia ľudia a keď sa im nechce premýšľať, tak ňou vytvoria out.
Platíme štátu dane, tak nech sa o to stará.
Mohli by sme kontrovať rozvinutím debaty o tom, že chceme štátu obmedziť príjem daní na nevyhnutnú réžiu a podobne. Lenže toto je hypotetická až filozoficky-utopistická debate. Vieme totiž, že politická realita aktuálne hrá do kariet maoistickému šéfovi Európskej ľudovej slobodnej demokratickej republiky (Baristan).
Na túto vetu mám len takýto obrazne podaný príklad aj s pointou included.
Lenže v skutočnosti musím zaplatiť tisíc eúr na splátkach takže v skutočnosti nemám peniaze ani na jednu Fabiu.
A toto je prosím pekne akýkoľvek štát v akomkoľvek postavenom daňovom systéme, či už zdieračskom alebo až dojemne zoštíhľenom. Musí vyplácať kamsi do luftu akúsi réžiu, ledva zostáva na nevyhnutné veci ale na ne si ešte musí došetriť alebo kdesi vybrať alebo požičať. No a to všetko s predstavou, že má toľko zdrojov, že má neuveriteľne širokú paletu možností, takže väčšina má pocit, že peňazí je dosť a tak sa môže ukrojiť čosi aj s väčšou rozšafnosťou.
Nechcem špekulovať, čo sa stane s tými zvyšnými peniazmi, keď prídem na to, že na Fabiu nemám. Niektorí ich rozhádžu vo vysoko spotrebnom správaní (veď aj tak nemá cenu sa snažiť), iní z nich zaplatia komusi za možnosť zviezť sa v Oktávke…
V skutočnosti teda nenastane žiadne zoštíhľenie daňovej záťaže a príjmu štátu.
