Roky predsudkov na tému elektronické knihy

V súčasnosti prebieha nebývalý záujem o elektronické knihy vyvolaný skôr existenciou čítačiek. Z ekonomického hľadiska je to pomerne podivuhodný stav. Po spočítaní ceny čítačky a porovnaní cien analógových a elektronických knižiek je nárast nákladov vyšší. Napriek tomu však ľudia, ktorí doteraz ebooky považovali za výstrelok pološialeného geeka, uvažujú nad svojim „kindlom“.
Pred piatimi rokmi som už popisoval sériu predsudkov, ktoré okolo elektronických knižiek spoľahlivo fungujú. Vtedy nimi trpeli ľudia, ktorí si snáď nanajvýš vyskúšali raz čítať zle nascanované PDFko na 15″ CRT obrazovke normálneho desktopu. Znalejší na laptope. ROFL.

Berme stranou postoje ako „analógové knihy voňajú a mám rád pocit akým ich držím fyzicky“. To sú emočné záležitosti. Nedá sa k nim nič povedať. Kto ešte neočuchával vybalenú novú vec, ktorú si práve kúpil?
Aké predsudky teda panujú a aká je k nim realita?
* na malej obrazovke sa to nedá čítať: nezmysel, ktorý vychádza z chybných predpokladov. Stránkovanie na čítačke NIE je tak zložité ako prekladanie stránok. A pri skutočnom čítaní sa sústreďujem na konkrétny riadok a k nemu ten predošlý a nasledujúci. Nepotrebujem mať k nemu „bordel“ okolo. Veľkosť obrazovky čítačky mi dáva len komfort naviac. Prestránkovanie čítačky je teda otázka pohnúť jemne jedným prstom, ktorý mám neustále položený na čítačke. Prestránkovanie analógovej knihy je proces, kedy sa pohnem takmer celý, predstavte si to pred tým ako skúsite argumentovať. SAMOZREJME, že väčšia obrazovka je LEPŠIA ale nie jednoznačne. Má to aj mínusy – zváženie pre a proti musíte absolvovať!
* e-ink je boh: na začiatok musím zdôrazniť, čo si o e-ink myslím. V podstate ide o návrat kvapalných kryštálov (známe digitálky z rokov 80tych) v lepšej reinkarnovanej forme. Nedá sa nijako poprieť, že na statickú stránku e-ink v dobre osvetlenom prostredí sa pozerá lepšie. Teraz ale prídu ale. Máte radšej čierne písmo na bielom pozadí alebo naopak? Toto je zásadná vec. Ak namierite „škodlivý“ zdroj svetla na bielu stránku, tak sa svetlo odráža (obvykle do očí). Matný povrch obrazovky obvykle znemožňuje použiť dotykové ovládanie a trochu kazí dojem v zobrazení. Viete, za akých svetelných podmienok budete čítať? Farebné LCD s podsvietením môžu mať v istých podmienkach navrch. Pekný príklad je čítanie v spoločnej posteli. S e-inkom musím nakopnúť osvetlenie spálne. S LCD môže čítať potme (tu je to biele na čiernom so stiahnutým podsvietením)
* podsvietenie LCD kazí a unavuje oči: nedôsledný argument. Svetlo unavuje. Strnulá poloha unavuje. Mihotanie unavuje (e-ink pri prestránkovaní viditeľne „pláva“). Ak si osvetlím e-ink obrazovku zozadu a na obrazovke vidím „ducha“ žiarovky = je to ešte horšie ako LCD. Pokiaľ tomuto veríte, tak si teraz hneď skontrolujte úroveň jasu a kontrastu svojej obrazovky. Je to nad 50 %?
* kúpim si e-ink len preto, aby som si šetril oči: samozrejme hlúposť. Osem hodím čučím do LCD v práci a tá hodinka denne nad knihou má zachrániť moje oči? Lepšie riešenie: každú hodinu v práci odtrhnite zrak od obrazovky a robte pár minút čokoľvek iné. Toto je to, čo máte urobiť pre seba. Nie e-ink :)
* elektronická kniha sa nedá čítať, písmo je maličké: predstava, že sa analógová knižka TAK ako je len „prefotí“ a dá akoby na fullscreen obrazovky čítačky. Všeobecný a zatiaľ veľmi častý predsudok a chybná predstava. Zástanca ebookov protiargumentuje možnosťou zväčšiť text, ktorý ale protistrana chápe ako ZOOM, čiže zobrazenie výrezu zobrazenej stránky. Trochu rozhľadenejší odporca vie, že nazoomovaný obraz je nepraktický. V tomto prípade je zrejme ťažké mu vysvetliť, že skutočná elektronická kniha nie je VERNÝ SCAN knižky. Ide o surový text (samozrejme sémantické značky, delenie na kapitoly, odstavce, nadpisy a spol. sú v ňom). Základom správnej čítačky je ale schopnosť prednastaviť si pre seba vhodný typ písma, veľkosť písma, farebné prevedenie (pozadie, text), okraje, riadkovanie a pod. Ako keby ste textu vo Worde tieto parametre menili a text sa akoby „prelieva“. Veril som, že tento predsudok postupne vymizne ale je rok 2010 a evidentne existuje :)
Od roku 2005 som trochu vymenil sériu predsudkov o elektronických knihách ale to sa mi iba vykryštalizovali „trvalky“. Vývoj šiel samozrejme trochu ďalej ale žiadne zázračné revolúcie sa nestali.
Výber medzi dedikovanou čítačkou a univerzálnejším zariadením (vtedy PDA, dnes iPad, iPhone či iné zariadenia s min. 3″ obrazovkou) však nespočíva v tom, že e-ink je jediný možný na čítanie e-bookov. Zásadnejšie otázky pre rozhodnutie sú zoširoka vzaté: časom možno prídem na to, že chcem mať aj to univerzálne zariadenie. Musím si vedieť predstaviť praktické používanie aj čítačky aj toho. K tomu mobil. Samozrejme nadobúdacie náklady. Spôsob a miesto používania. Svetelné vlastnosti a možnosti prostredia pri používaní. Ekonomická stránka – cena zariadení, cena knižiek a ich prenositeľnosť.
Celým textom chcem pripomenúť, že sa pri prvom výbere čítačky nesmieme dať zmiasť nesprávnymi závermi z chybných predpokladov (čiže predsudkami). A ako z toho von? Dajte si poradiť ľuďmi, ktorí Vám nechcú iba predať čítačku ale skôr sa snažte dozvedieť ako čítajú e-booky už skúsení používatelia. Nepýtajte sa len na samotné zariadenie – teraz už viete, že je to málo – dôležité je všetko okolo toho ako to používa. Porovnajte si to so svojou predstavou.
Najjednoduchšie riešenie je požičať si dané zariadenie alebo trebárs kúpiť bazárový kus – najmä u eink čítačky určite nájdete niečo lacné. Zistíte, že je to dobré, tak kúpite nový kus a ten bazárový darujete v rámci rodiny. Pokiaľ však zistíte, že by ste chceli živiť aj univerzálnejšie zariadenie – trebárs viete, že celý večer RADŠEJ pozeráte na web, hráte nejaké tie hry, čítate mail a máte chuť sa odpútať pri týchto činnostiach od počítača, tak potom musíte naraz uvažovať o nejakom tom tablete (či telefóne s 3″) a musíte pridať k úvahám aj eventualitu paralelného používania e-ink čítačky.
Luxusné riešenie mať proste oba :) a časom uvidíte, čo používate častejšie.
Teraz otočím a skúsim opísať situáciu, kedy je e-ink čítačka super:
* nezáleží mi na cene,
* chcem si šetriť tablet a von na pláž či do vlaku beriem e-ink čítačku, poznám teda aj slabiny LCD,
* keď čítam, mám vždy možnosť dobrého osvetlenia (rozptýlené svetlo, žiadne priame zdroje),
* už mám nakúpené knihy vhodné pre túto čítačku a na inom zariadení nefungujú,
* mám iba počítač (laptop) a hlúpy telefón, o žiadny tablet nestojím,
* musí to byť kindle a nie ipad aby som vyzeral nezávisle :) (pozn. tričko to povie lepšie)
* čierne písmo na bielom je to, čo som si vyskúšal a fungujem na tom,
* chcem zariadenie, ktoré dva týždne nemusím nabíjať.
Nech je teda čítačka akákoľvek, pamätajte, že k nej potrebujete vlastniť aj počítač.
Rozhodovanie prejst v roku 2010 z analógových knižiek na e-booky je stále ŤAŽKÉ a krokom do neznáma. Tí, ktorí to urobili pred rokmi zasa nevedia zmysluplne presvedčiť váhajúcich aj preto, že predsudky sa málokedy zaoberajú komplexnejšie celým problémom. Momentálne sledujem Kindle mániu, kde vychádzajú články a dokola popisujú ako si to objednali, aké to je, koľko pamäti a koľko dierok to má. Vždy samé nepodstatné informácie :)
Za päť rokov sa však predsa len niečo zmenilo: začínajú pribúdať experimentátori s ebookmi. Väčšinu sledujem v tejto schéme: slávnostne oznámi v sociálnej sieti kúpu Kindle (ani moc nepátrajú po iných čítačkách), bez ohľadu na to, že celý Amazon im je k ničomu (nepodceňujem ale tipujem, že CZ/SK knihy tam ešte dlho nebudú). Potom buď napíšu niečo ako pochvalný opis hardwaru, úžas nad einkom (kvapalné kryštály rulzzzz). Neskôr už obvykle nič. U Martina Malého sme sa dozvedeli kopec zaujímavých informácii navyše – technické pikošky. Ostatní už vospolok mlčia. Ani neviem, či a koľko čítajú.
* 2005: Ad: E-knihy, to čo je…
* 2007: Elektronické knižky a Windows Mobile