Memorovať alebo googlovať?
Havran napísal Súčasné školstvo a jeho prístup k výučbe a ja som mu to okomentoval:
sice je Google zazracna encyklopedia a podavana ustne (nieco sa ta niekto spyta a o par sekund mu nasypes kopec url), no aj tu sa mi zda, ze to nie su vedomosti, nie je to inteligencia, je to len dobra skusenost s tymto vyhladavacom. Obmedzil som svoj „rozhlad“ a „prehlad“ na dokonale ovladanie nastroja. Ale uz nie principov ;-) Cize aj ked zadam kvalitny „dotaz“, nedokazem mozno odhalit relevantnost vysledkov ;-) A k nim potrebujem nasypane vedomosti v case, ked to nasypavanie malo zmysel.
Detska hlava je na to ako stvorena a preto je to „memorovanie“ pomerne ucinna vec. Vidim okolo seba dost ludi, ktori to v mladosti proste podcenili a memorovaniu sa s odporom vyhli. Lenze prave v neskorsom veku uz memorovanie hodne nefunguje a ten nedostatok „brazd“ sa prejavuje trebars plytkostou povahy cloveka.
Pochopenie a premyslanie nad tym, co robim uci vysoka skola, tam je analyza a synteza v mysleni prospesna (aspon v zaverecnych rocnikoch musi byt). Zakladna a stredna skola ma rozvijat prirodzene danosti cloveka, nasypat nejaky ten zaklad, odhalit a nasmerovat k tomu, k comu su danosti najviac rozvinute. Neodsudzoval by som to memorovanie az tak celkom ;-) Nim sa dobre uci gramatika, velka cast matematiky. Strasne moc fyziky, chemie, zemepisu nejde bez toho, pretoze by to clovek vsetko za zivot nestihol. Skolstvo je nieco ako velmi strucny vycuc celych dejin ludstva, ktory musis do mladeho cloveka napchat, aby sa nemusel trapit objavovanim ohna, kolesa a malej nasobilky ;-) Aby mal cas rozvijat nepoznane oblasti.
Prepáčte, že to nemá diakritiku. Školákom želám veľa učenia, málo prázdnin… ;-)
No prave tak ako pises som to myslel. Nie pasivne cakat na to kym mi niekto pozadovanu informaciu prisunie pred nos, ale sam AKTIVNE hladat a triedit informacie. Mozno som to nenapisal uplne jasne – samozrejme cast toho memorovania ma aj nejaky uzitok, ale osobne nevidim uzitok v tom aby som musel v hlave drzat vsetky detaily nejakeho matematickeho postupu, ktory pravdepodne pouzijem len niekolkokrat pri vyucbe v skole. Chyba mi ta sloboda, aby som si pri rieseni zadania mohol zvolit vlastny postup a vlastne pomocky (cim nemyslim opisovanie hotovych rieseni).
lenze ja aj ty sme studovali v case, ked neexistovali veby ako „www.vsetkyzadanialenvytlacit.sk“ :-)
jedina pomocka bola WindowCopy – papier na okno a obkreslit hotove stranky od kolegu :-)
Ja som skor proti tomu aby sme sa spoliehali iba na Google. Je to hodne nebezpecne ;-) nemyslim tym priamo Google ale to spoliehanie sa na techniku.
To je ako vzdat sa citania beletrie preto, ze mame internet a tam si precitam vzdy nieco lepsie a s gramatickymi chybami :-) Nie som v technike moc konzervativec ale skolu by som moc nezlahcoval, vacsina deti netusi nic o vyzname toho, co sa uci. Vysoka skola je uz nieco ine…
ad [2]
to si trafil, s tým významom toho čo sa dieťa učí.
Celá didaktika je práve o tom. Ostáva nalievanie rozumov bez ukazovania súvislostí. Najžiarivejším príkladom je, u mňa, dejepis.
[3] ja som mal na strednej dejepis vyslovene rieseny ako nalievanie vedomosti – profesor nam drvivu cast hodiny diktoval latku – za rok som zapisal dva-tri 2cm hrube zosity (skor knizky). Napriek tomu si myslim, ze aj ked som si z toho explicitne zapamatal malo, tak v podvedomi mam vcelku slusny zaklad k tomu, aby som si niektore historicke fakty dokazal logicky ohodnotit. Cenim si to viac ako snahy terajsich ziakov a aj casti dospelych ludi bagatelizovat skolsky system ako nepotrebny pre zivot. Uz sme z tych stromov zliezli, tak by sme to rozhodnutie mali rozvijat.