Mám Samsung Galaxy S4, fakt človeče!

Zvoní. Kristepane, konečne ten uspávač hadov to zbalil. Pol hodiny z nás ťahal čosi o Husákových deťoch. Šmejd jeden. Ťahám spod lavice tašku a fakt, že by som ho už odtiaľto vykopal. Kedy sa už vyšuchce z triedy. Bože, mu to trvá.

Letím triedou k dverám a za nimi tej lemre vrazím do chrbta. Narazil som aj s taškou do steny.

Foter ma zabije! Zohýňam sa k taške a tlačím do nej ruku. O chvíľu sa s uľahčením dvíham a vzlietam dole schodmi.

V duchu mi znie moje budúce pyšné ja ako ho vyberiem s pasiou nenápadne z tašky pre partiou zo 4.A. Tí s tými ich vajcákmi, nie ta partia oviec. Tí by ma nebrali ani so sestrinou 3GSkou. Tá je na ňu citlivá. Kto by jej ju bral s tou ružovou šprckou.

Hihi šprcka… keby tak Saša videla. Musím s ním prejsť popri nej na obede.

Som tu. Zdravia ma. Sú to všetko kamoši. Pozerám, že ešte stále šmrdlajú tých dementných vtákov. Tým, čo mám ich úplne odrovnám.

Martyho som už večer na pokeci naťahoval, že mám nový mobil. Preto na mňa teraz pozerá a presne viem, čo chce povedať.

„Tak ho ukáž, čo to je?“

Rozhodnem sa pre teatrálny prednes: „Tak ho tu mám štvorka páni, tú tu ešte nikto nemá!“

„Fakticky máš esgéesko? Štvorku?“, hlesne Marty.

Len Yxo sa snaží: „Tú Lo-pa-tu, pche?“.

Kontrujem faktami: „Lenže je ďaleko ľahšia ako trojka, stóóókrát rýchlejšia, štyri jadrá, to neoblbneš“. Môžeš sa schovať s tou tvojou akciovkov, čo si si u fotrovcov vyprosíkal od leta, aby ti ju dali na Vianoce.

Marty dolieza: „To je tvoja?“

„Foter ju včera doniesol. Ešte neviem, či si ju nechám. Asi ju vrátime“, chcem znieť nonšalantne. Foter je blbec, takúto vec premýšľa, či si ju nechať. Houby, ja by som ani desať sekúnd. Je to špica. S ním sa nedá. Minule zahlásil, že už toho má dosť a pol hodiny kukal na iPhone v Apple. Kokos. Skoro sme boli ovčácka rodina.

Odťahujem ruku s mobilom pred Martym, ktorý začal nad ním šialene mávať rukami. „To je to ako Minority report?“.

Fakt je, že som to včera skúšal a nenašiel som to. Takže sa nemôžem priznať, že niečo o tom neviem. Našťastie viem, čo vždy povedať a nezabudnúť mávnuť rukou.

„Je to niekde v nastaveniach.“ ale rukou nemávnem, lebo za zápästie ma drží to hovado Yxo.

Už ho má v rukách a žmurká na mobil. Debil.

„Si ho zapol?“, pýtam sa ho, „veď to nefunguje, keď je zamknutý.“

Zašmochtláva mi obrazovku. Nervy ma žerú, len to špiní a nič aj tak s tým okrem hrania nevie.

Sadáme si na múrik a čučíme na tú veľkú obrazovku, kým sa Yxo nájde. Heh, sledovanie očí som včera skúšal. V strede obrazovky sa občas ukáže oko. Presne podľa toho ako ho privriem tak sa mení.

Len potom som zvyšné tri hodiny hral Real Racing 3 a nakoniec musel ísť na nabíjačku. Otec sa pýtal či mu nezahltím pamäť. Veď je tam 16 giga tato, neboj toto ma dva.

Fasa hlasný zvuk to má pri hre, aj keď so si ten reprák zakrýval prstom pri šoférovaní.

Grafika úplne že pecka. Ach…

„Mám to“, Yxo objavil Toma Cruisa. Hehe. Teraz behá nad obrazovkou dlaňou. Raz, dvakrát. Na tretí pokus sa pohne webstránka.

Tak to skúšame aj na launcheri. Tam to nezaberá. Nakoniec to tuším fachá len na webe.

Zoomovanie je sranda. Držíš prst tesne nad obrazovkou a potom sa zobrazí zväčšené. Toto mi vravel foter, že to je super. Fakt neviem na čo mu to je. Vidím to aj bez toho. Beztak to robí zasa len na webstránkach. Ja ich vidím a hotovo.

„To je ako tuning na Ferrari, čo“, kukajú obaja na zadok.

„Mnó“, tvárim sa nezaujate, „Mali aj biely ale ten je pre baby. Tento je fakt jak z formuly.“

„Né formuly, ty debil, z Ferrari, karbón ty karbón“, smeje sa mi Yxo.

Ty… tak mu beriem esgesko z ruk a idem sa predviesť. Hľadám video a spúšťam Youtube.

„On sa zastaví, keď sa nepozerám“ a tak hľadám nejaký repík.

Púšťam ho a snažím sa im ukázať, ako sa video zastaví, keď položím mobil dole obrazovkou. Youtube stále hrá.

Aha, to v Youtube appke nie je. Počkať. Jasne. Appka Video. Spúšťam ten peckový vrtulník, čo a poskladá ako transformer a letí po krajine.

„Pozri, pozri“ a položím mobil na tašku. Video zmĺkne. Keď sa naň pozrieme, video je pauznuté. Tak ho prstom znova spustím a otáčam obrazovkou smerom od nás. Video ešte chvíľu hrá. Potom odrazu zmĺkne. Opäť stojí.

Popri nás prechádza Saša s kamarátkou. Yxo jej máva a tá jej kamarátka sa na neho smeje. To video mi stojí!

Drgám do Yxa a hovorím: „On vie zaregistrovať oči a keď ich nevidí, zastaví to video“.

Ukazujem mu to na mobile, keď sa už všetci ťaháme k vchodu, lebo končí prestávka.

Tak si predsa len majú čo skladať…

---

Samsung Galaxy S4 je najnovšia generácia skutočnej vlajkovej lode tejto najlepšie zarábajúcej firmy s mobilmi postavenými na Androide. Pravoverní jej výrobky ofrfľávajú s tým, že to má tú ich nadstavbu. Zrejme je ich však málo, lebo tento mobil je defakto Androidí štandard podľa ktorého sa robili a budú robiť veci pre Android.

Samsung Galaxy SIII: povinne lepší super náhrada pre majiteľov SGS II a pre všetkých, čo chcú kvalitny smartphone s dôrazom na internetovanie bez kompromisov a s Androidom. Podla mňa vo všetkom zlepšenie

Samsung sa rozhodol pre zväčšovanie obrazovky smerom od dvojky, cez trojku až po túto novinku. Paradoxne však štvorka je príjemnejšia ako trojka. Pôsobí ľahšie, tenšie, príjemnejšie. Nie je vlastne ani o moc väčšia ako Googlí Nexus. Ten je totiž rovnako široký, niečo viac ako cm nižší ale je aj hrubší. SGS4 teda nie je výnimočný. Tak to fanúšikovia chcú a dostávajú. SGS4 má však vo všetkých smeroch väčšiu obrazovku. A zrejme aj lepšiu. Veď od Samsungu.

Tradíciu zachováva aj plastovo tenký zadok, ktorý treba nechtom odlúpnuť. Baterka je archaicky vymeniteľná, nezaberá vlastne ani priveľa plochy telefónu. Nad ňou je slot na microSD a microSIM.

Obrazovka uchváti najmä ľudí vyžadujúcich krpatý tablet a hlavne čosi na hry. Na tejto obrazovke sa aj ten Real Racing 3 dá hrať. Na iPhone to nejde.

Osobne si myslím, že také tie geekoviny ako ovládanie mávaním, detekcia očí či zoom levitovaním prstu nad obrazovkou sú nedotiahnuté nepraktické záležitosti. Fungujú totiž len v konkrétnych aplikáciách (Prehliadač, kalendár…).

Kým nebudú plošne v celom systéme, tak sa nedajú rozumne používať. Nevadilo by, že ich nepodporí Google, no mali by byť použiteľné všade, kde to dáva zmysel a nie len tam, kde to stihli naprogramovať ako samostatnú aplikáciu.

Samsung si naďalej myšlí, že tlačítko vypínača presne pod palcom pravej ruky je dobrý nápad. Pri tejto veľkosti mobilu by sa snáď mohlo nájsť iné umiestnenie.

Zadok telefónu je opäť hladký, no to je vec, ktorá sa dá vybaviť. Naozaj ma očarila ľahkosť telefónu. Pôsobí veľmi tenko až krehko. Ako kus zrkadla.

Procesor je zrejme nekompromisná sila, takže plakať nad tým, že to kdesi zalaguje je už len hľadanie problémov nasilu.

No a jasne, že toto celé jednoducho žere baterku ako hladná ťava trávu.

Čo na to povedať? SGS2 som videl chvíľku. SGS3 som mal v teste a kam zasunúť SGS4?

Pre deklarovené výhody SD slotu by som skôr čakal pružnejší spôsob výmeny kariet. Ale keďže je Android v použítí externého storage ešte trochu nemotorný (nainštalované aplikácie nemusia fungovať), tak je to bezpredmetne nedôležitý problém.

Chvíľu som sa bavil tým, čo ovykle s mobilom a tabletom robím. Sledoval som video a snažil som sa v Google appke Youtube o zdieľanie do mailu, Facebooku a pod. Práve na ten Facebook som sa nakoniec nedostal. A celkovo sa mi zdieľanie zdá o kúsok komplikovanejšie ako v tej istej appke pre iOS.

JE lepšia a zabudnite s kľudom na SGS3. SGS2 by mi vyhovvala viac kvôli menším rozmerom, no zrejme čoskoro výjde mini verzia štvorky a bude vybavené.

Samsung Galaxy S4 sa pred pár dňami začal oficiálne predávať a tak ho mám ako tradične aj ja v rukách na ohodnotenie.

Je to zjavne žiadaná a atraktívna novinka, ktorá naozaj v tomto segmente dominuje. Podľa mňa je to v Androide jednoznačná voľba.

A idem ho vrátiť, lebo ho chcú vidieť aj iní, ktorí vám vymenujú všetky jeho parametre a dokážu vám iným spôsobom, že je naozaj lepší.