Kolektívna vina trestaná umeleckou daňou

Umelecká daň je alebo vážne hrozí:

# tlačiarne, kopírky (mám scanner a seriem na scanovanie obalov, kopírujem si tlačivá pre štátne úrady…)
# médiá (CD-R, CD-RW, DVD-R, DVD-RW…) (mám napaľovačku a už si ani nepamätám, kedy som do nej vložil prázdne médium)
# mobily schopné prehrávať hudbu (nekomentujem)
# nosiče plné sračiek za niekoľko stoviek ležiace bez záujmu, ktoré v sebe nesú stigmu premrhaných peňazí prehnaných reklamných akcií (jedna pesnička na album je málo na kúpu celého)
# umelci neschopní svoju hudbu predávať denne (tak ako my) ako svoju prácu koncertovaním snažiaci vyžiť z poplatkov z médií od vydavateľstiev a autorských zväzov (my pracujeme každý deň, umelci si vybrali voľnejší a prácou menej zaťažený život plný zmien, takže koncerty sú povinnosť a nie „otrava“)
# panické akcie plné chvatne vydaných superalbumov spevákov, ktorých odmenou by bola flaša hodená v bare smerom k nim (kolko ľudí zo Superstar je predmetom posmechu za ich prvý album?)
# produkcia, ktorú sú ochotné hrať iba rádiá pretože si pre jej sračkovitosť nezarobí ani predajom nosičov a sprievodná kapela prečísli obecenstvo na koncertoch (možno je to v kvalite prejavu, kvalite produkcie, nie?)
Hovorí sa tomu dodatočné zdanenie. Prečo? Pretože rovnako ako môžem na týchto zariadeniach kradnúť, môžem tam ukladať hudbu či video získané legálne. V tom prípade si mám nárokovať vrátenie výpalného?
Dnes sa hovorí, že vymáhač koncesií pre rozhlas je nechcený partner tak koncesionárov ako aj samotného rozhlasu. A predsa legálne funguje na princípe vydieračstva. Takisto klika vydavateľov a autorských zväzov sa jednoznačne profiluje ako vydierač a príživník. Všetci sa snažia o paušálne trestanie hlava-nehlava.
Jediným zámerom je však ponechanie status quo. Rozsiahle aparáty vydavateľstiev vybudované v dobách desiatky rokov dozadu nedokážu učiniť malý krok v súlade so súčasným trendom a ponúknuť to, po čom je dopyt a silne neuspokojený dopyt. Koliečka sa len točia ďalej a ďalej.
Dajte mi cenu 5 korún za jednu skladbu a kúpim si aj tú, na ktorú serú aj kritici. Inak mi dovoľte, že si budem vyberať, kto stojí za kúpenie celého albumu. Ja viem, bohužiaľ zvyčajne je to u každého menej interpretov ako počet prstov. A koľkí zostanú len pri jednom albume pretože zvyšok sú už…
Doplnené: Silná marketingová pozice Jaromíra Nohavici na českém trhu umožňuje experimenty – vydání nosiče bez pomoci zavedeného hudebního vydavatelství.