Kolektívna vina trestaná umeleckou daňou

Umelecká daň je alebo vážne hrozí:


# tlačiarne, kopírky (mám scanner a seriem na scanovanie obalov, kopírujem si tlačivá pre štátne úrady…)
# médiá (CD-R, CD-RW, DVD-R, DVD-RW…) (mám napaľovačku a už si ani nepamätám, kedy som do nej vložil prázdne médium)
# mobily schopné prehrávať hudbu (nekomentujem)
# nosiče plné sračiek za niekoľko stoviek ležiace bez záujmu, ktoré v sebe nesú stigmu premrhaných peňazí prehnaných reklamných akcií (jedna pesnička na album je málo na kúpu celého)
# umelci neschopní svoju hudbu predávať denne (tak ako my) ako svoju prácu koncertovaním snažiaci vyžiť z poplatkov z médií od vydavateľstiev a autorských zväzov (my pracujeme každý deň, umelci si vybrali voľnejší a prácou menej zaťažený život plný zmien, takže koncerty sú povinnosť a nie „otrava“)
# panické akcie plné chvatne vydaných superalbumov spevákov, ktorých odmenou by bola flaša hodená v bare smerom k nim (kolko ľudí zo Superstar je predmetom posmechu za ich prvý album?)
# produkcia, ktorú sú ochotné hrať iba rádiá pretože si pre jej sračkovitosť nezarobí ani predajom nosičov a sprievodná kapela prečísli obecenstvo na koncertoch (možno je to v kvalite prejavu, kvalite produkcie, nie?)
Hovorí sa tomu dodatočné zdanenie. Prečo? Pretože rovnako ako môžem na týchto zariadeniach kradnúť, môžem tam ukladať hudbu či video získané legálne. V tom prípade si mám nárokovať vrátenie výpalného?
Dnes sa hovorí, že vymáhač koncesií pre rozhlas je nechcený partner tak koncesionárov ako aj samotného rozhlasu. A predsa legálne funguje na princípe vydieračstva. Takisto klika vydavateľov a autorských zväzov sa jednoznačne profiluje ako vydierač a príživník. Všetci sa snažia o paušálne trestanie hlava-nehlava.
Jediným zámerom je však ponechanie status quo. Rozsiahle aparáty vydavateľstiev vybudované v dobách desiatky rokov dozadu nedokážu učiniť malý krok v súlade so súčasným trendom a ponúknuť to, po čom je dopyt a silne neuspokojený dopyt. Koliečka sa len točia ďalej a ďalej.
Dajte mi cenu 5 korún za jednu skladbu a kúpim si aj tú, na ktorú serú aj kritici. Inak mi dovoľte, že si budem vyberať, kto stojí za kúpenie celého albumu. Ja viem, bohužiaľ zvyčajne je to u každého menej interpretov ako počet prstov. A koľkí zostanú len pri jednom albume pretože zvyšok sú už…
Doplnené: Silná marketingová pozice Jaromíra Nohavici na českém trhu umožňuje experimenty – vydání nosiče bez pomoci zavedeného hudebního vydavatelství.

Môže sa Vám ešte páčiť...

7 komentárov

  1. Vilém Málek píše:

    Vyděračem ovšem zde není takzvaná autorská organizace (ve které jsou autoři smluvně vázaní velkým vydavatelům a tito vydavatelé, přičemž zisk jde do kapes jen těm vydavatelům), ani ten rozhlas nebo televize, ale stát. Tedy páni poslanci, kteří navrhují a schvalují tyhle nesmyslné zákony. Jen se divím, že se ještě třeba sdružení spotřebitelů neobrátilo na ústavní soud, aby tyto zákony byly zrušeny – především pak daň z rozmnožovacích a přehrávacích zařízení, stejně tak jako z papírů, CD, DVD a dalších nosičů…

  2. rony píše:

    [1] spravna poznamka. Legislativu neodrbe ziadna autorska organizacia.

  3. čavo píše:

    [1]Maslo na hlave majú aj tie organizácie. Tlačia na poslancov (hovorí sa tomu lobing – zväčša je skrytý). Takto by mali (samozrejme, že asi nedajú všimné) tlačiť aj voliči.

  4. Vilém Málek píše:

    [3] Já ale svým příspěvkem neobhajuji ony takzvané „autorské“ organizace, všichni dobře víme, že to jsou ti praví zloději a vyděrači, kteří šlapou na autory a z nepoctivě získaných peněz uplácejí poslance. Já jsem pouze upozorňoval, že zde je garantem a aktivním činitelem zločinu přímo stát – a s tím by měly odpovědné organizace něco dělat. Ale nedělají…

  5. čavo píše:

    [4] Aké zodpovedné organizácie? Myslím, že čo si volič u svojho poslanca nevybaví, tak to nemá. Treba začať tlačiť na poslancov. Čím viac ľudí, tým je väčšia šanca, že sa niečo udeje.
    Ale samozrejme, že ani ja a ani vy to osamote nevyriešime, ale keď sa dá viac ľudí dokopy a keď ich bude viac ako veľmi málo, tak už sa dá niečo riešiť. Máme vraj občiansku spoločnosť. Či nie?

  6. emmacore píše:

    [3] Pamatam si, ako mi raz clovek, ktory kedysi posobil v organizacii, ktora zdrazuje vydavatelstva, povedal, ze on vymyslel, aby sa platila dan z cistych nosicov, kedze sa pouzivaju aj na piratske kopirovanie a popisoval, ako to pretlacali do parlamentu. Bolo to asi pred 5 rokmi.

  7. bolek píše:

    Prince sa tiez pokusal distribuuovat svoje CD sam a teraz sa zase vratil ku klasickemu predaju. BTW ta cena za ktoru ponukal svoje CD nebola o nic mensia ako ked to islo klasickou cestou cez obchody:-(
    Chcelo by to lobbing aj zo strany spotrebitelov:
    http://www.ine.sk/index.php/bolek/2006/01/09/novai_strana_piratpartiet