Humno.sk po prerode

Humno je taký magazín, ktorý si nekupujete so zúrivou presnosťou každý týždeň aby ste ho kompletne prečítali s tirážou. Teraz krútia skalní fani humna hlavami a chcú po mne hučať. Len som chcel nejako vybehnúť po pointe.

Vznikol destilát humenných autorov intelektuálnych predkov slovenského vysokobunkyzapekajúceho… ako sa povie opak undergroundu? Tak alebo onak, predkov z Gratexu som nikdy nesledoval a mám pár bodov, ktoré mi v tom bránili.
Po kotrmelcov následníckych projektov sa tu nakoniec objavil nezávislý podnik, ktorý sa z výkladov presťahoval „za dom“ do Humna. Nakoniec mu to asi aj prospelo.
V takýchto spolkoch je však pomerne ťažko nájsť technologicky osvietených ľudí, ktorí by nekládli príliš veľký dôraz na vystavenie myšlienok a programovo ignorujú „ošatenie“. Tak sa stalo, že humno.sk dlho, veľmi dlho fungovalo v katastrofálnom prostredí.
Vôbec nejde o grafický dizajn, ten bol a je najmenej podstatný. Pri mojich sporadických návštevách vyvolaných aj odkazmi z vybrali.sme.sk som neustále kritizoval najzávažnejší problém – URL článkov.
Katastrofou bolo prakticky nekonečné množstvo variácií na odkaz k článku. Stačilo, aby nadšenec poslal komentár pod článok a potom ešte zatúžil to vybrať.do.sme, čím sa stal niekedy tretím, inokedy štvrtým, kto to urobil v priebehu jedného dňa.
Nešlo mi o nič iné, aby toto v Humne prestali robiť. Technologicky primitívne opatrenia sa ponúkali na jedno, dvojdennú prácu:
* po submite komentára článku nabehne obratom redirect na JEDNU JEDINÚ URL článku, doslova nepostrehnuteľná úprava,
* tlačítko na odoslanie do vybrali.sme.sk by nepreberalo URL z adresového riadka ale administrátor systému tam vkladá natvrdo jednu z možných adries a iba túto jednu,
* aktivuje mod-rewrite a vybuduje normálne URL,
* prejde na iný CMS.
Po dlhom čase Humno redizajnovalo a zároveň tento problém odstránilo.
Teraz je vlastne načase všimnúť si tie nepodstatné vizuálne zmeny.
Humno po maľovke funguje lepšie. Opustilo Joomlu a prebehlo k WordPressu. Verím, že príprava tohto rebornu stála kopec síl.
Naopak sa však pri zahumnení stalo pár drobných chýb.
Mne osobne sa nepáčia akési „stupne“ náhľadových obrázkov článkov. Nevidím tam žiadny pravidelný rytmus – len fakt, že vo featured karuseli sú najväčšie, potom stredné a pod nimi ešte menšie. Ja by som sa obmedzil na DVE veľkosti.
Nadpisy: nie, výmena za písané písmo nevadí. Avšak v treťom stupni je ten istý nadpis článku odrazu sans-serif. Neviem prečo.

Na implementáciách WP nenávidím drobnosti ako „Written by“ či anglických dátumov. Tieto veci robte ako prvé. Dôsledné dokončenie lokalizácie.
Najviac však nadávam na nepodčiarkovanie odkazov. Za pár rokov, čo toto ako prvé každému webu vyčítam sa mi najčastejšie stáva, že to urobia ledabolo.
Uznávam konzistentný odpor k podčiarkovaniu a „vychytanie“ tohto detailu. Nemám to rád avšak musí aspoň vidieť snahu.
Humno je však klasik: niekde im vadilo podčiarkovanie a tak ho zrušili ale podobne ako ponechali „Written by“, tak na úplne nepodstatných miestach sú odrazu odkazy podčiarkované.

Všade inde mimo súvislý text si odkazy nepodčiarkujte, skrývajte, čokoľvek. Len a práve tu je bytostne nevyhnutné dodržať tieto pravidlá pre vizuál odkazov:
* po načítaní stránky hneď podčiarknuté; žiadne „nabehnem myšou a vidím“ (tak argumentujú blbci),
* farebné odlíšenie nie je podstatné a Humno si uvedomovalo, že odkazy „nevidno“ a tak do dizajnu stránky pichlo „kudlu“ a insitný postgrafik vybral „svietivé“ šnúrky do drahých topánok,
* druhé nesmierne dôležité je skúsiť farebnosť odkazov príliš nemeniť: navštívený odkaz má mať svoju farbu (menej výraznú), nenavštívený má mať výraznejšiu farbu, oplatí sa pohrať sa aj s hover (prejdem nad ním myšou) efektom.
Pre „jasomnawebe15rokovjaowebdizajnemusímniečovedieť“ opakujem: hovorím o súvislom texte článkov. Nie o celkovom grafickom návrhu, tej je teraz úplne mimo hodnotenia.
Celkovo teda zhodnotím redizajn Humna:
* prechod na WordPress im prospeje, pre intelektuálov, ktorí nečítajú manuály a tak robia osvedčené veci neosvedčenými metódami je najpríjemnejší z existujúcich systémov,
* nepustil by som k rozhodovaniu o vzhľade žiadneho z intelektuálov „jasomnawebe15rokov“,
* už po nasadení je vidieť ako sa „popriliepalo“ k šablóne čosi, čo tam predtým nebolo,
* odkazy v článkoch – preč s ružovou a pridať podčiarknutie, farby odkazov bez toľkého ružového hukotu,
* preč s „_blank“ otváraním odkazov v článkoch do nového okna: hovoríte mi tým, že som nesvojprávny idiot,
* popracoval by som trochu na celkovom vzhľade, trochu to pôsobí ako „dnes pridám to, o týžden zasa to“ – akoby do toho hovorili traja ľudia s diametrálne odlišným vkusom,
* dôraz by som dal na dômyselnú hierarchiu nadpisov – ako pôsobia na titulke a ako v stránke článku,
* pri nastavovaní veľkosti písma by som testoval ešte nasledujúcu konfiguráciu: používateľ neznáša písma menšie ako „dajmetomu“ 12px a tak donúti prehliadač, aby všetky drobnosti zväčšil na minimum 12px. Skúste si to a robte návrh CSS tak, aby to nerozbilo niektoré prvky stránky. V Humne sú to bubliny s počtom komentárov.
Áno, hneď som vedel, že do dizajnu Humna sa prplali ľudia navrhujúci printové veci. Títo neortodoxní dizajnéri navrhujúci merkantil nenávidia podčiarknutie a hlavne chcú človeka udrieť. Dennodenne totiž na nás útočia letákovými kampaňami aby nás presvedčili, že práve nad tým ich letákom máme stráviť toľko času, aby sme si napálili ich vizuál do hláv.
Presne toto chceli premietnuť aj do Humna. A tak nám naservírovali „pískacie“ písmo nadpisov (ale nie všade), ružové slová v texte článkov (omylom nafarbené odkazy) a naopak úplne ignorujú veci, ktoré sa v DTP plagátov takmer nepoužívajú. Napríklad veci príbuzné sadzbe kníh, či časopisov.
Tak ako moje predošlé kritiky: nejdem po nikom osobne, každý človek so schopnosťou chápať písaný text to už aj tak vie.
Nedal som do textu žiadny odkaz, takže po dopísaní textu som náhodne vložil kamsi odkaz. Rozpoznali ste okamžite o čo ide, však? U ružového textu v Humne som si len myslel, že autorovi textu sa ružová len páči a tak si vyfarbičkoval nejaké svoje slová.