Vybral som si robot. Sedem sklamaní.

V roku 2013 som začal s upratovacím robotom iRobot Braava. Predtým som samozrejme sledoval vznik zametačov. Síce sa volali vysávač, no v skutočnosti hlavne zametali. Mojim kritériom však bola iná časť upratovania. Umývanie podláh.

Braava

Braava je svojim spôsobom stále unikátny prístroj. Zameriava sa na mopovanie a slúžila mi od toho roku celých sedem rokov. Bohužiaľ má svoje negatíva. Ale najskôr dáme to, čo som oceňoval.

• má aj „zametaciu“ funkciu – síce handričkou nasucho avšak prach zo zeme zotrela,
• mopovanie pohybmi do V – vždy oblúkmi vpred vpravo, naspäť, dopredu vľavo, naspäť,
• tichý chod, okrem koliesok žiadny hluk

Po týchto rokoch však mám viac výhrad:

• NiMh batéria je tragická bodka tohto zariadenia, nedokážete ju udržať v kondícií a cena novej je takmer tretina ceny celého zariadenia,
• časom akosi zblbne a nepomáha čistenie senzorov,
• nulové možnosti akejkoľvek inteligencie – orientácia v miestnosti je ako tak v pohode – chýba však schopnosť plánovania, diaľkového spustenia a všetky veci, ktoré v súčasnosti poznáme
• vlastne veľké zariadenie – mal som to otvorené – a na tú veľkosť mohol byť aj sofistikovanejší systém vedenia vody

Braava nakoniec evidentne doslúžila a príčinou bola strata trpezlivosti. Potom som kúpil tyčový Dyson, ktorý je ako iný vesmír pre ľudí poznajúcich tradičné hadicové vysávače. Dnes už viem, že pre nenáročné upratovanie je tyčový na batérie presne to, čo stačí.

Braava je mŕtva, nech žije (???)

Lenže som neustále premýšľal, čo urobiť s mopovaním. Ba vlastne som si pozrel „trh“ a zistil som, že pomerne solídny kruhový „vysavač“ je možné dostať aj pod 200 eur. Potom sa oplatilo skúmať aké majú takéto modely možnosti. A tento fakt rozhodol.

Nepôjdem cestou robota za 700 – 800 eúr. Nepotrebujem, aby sa vyprázdňoval v nejakej prerastanej dokovacej stanici. Vlastne ja som nechcel, aby dokovacia stanica mi prekážala vo voľnom priestore. Lenže som zároveň zistil, že dokovacia stanica je výrazná prednosť a musí byť.

Prečo? No kvôli úplnej automatizácií. On sa musí niekam vrátiť a nabíjať sa. Už na Braava bolo nabíjanie otrava – konektor ako do Nokie, nájsť ho, Braavu otočiť, po nabití odpojiť – viete NiMH…

Začal som teda odklikávať aké zariadenia by som teda kúpil. Značku iRobot som vyhodil z pravdepodobných – dôvody len v skratke – dočítal som sa, že ich technológie zasa moc nepokročili. Naopak, časom som zistil, že prehnané prešibané softwarové orientovanie nakoniec komplikuje výsledok. Niekedy je lepšie, keď to nerobí problémy.

Xiaomi?

Takto som doklusal k poznatku, že to bude jeden z modelov Xiaomi. Je to typická značka, kde nemáš ani tucha, prečo jeden model stojí trojnásobok ako ich iný model. Horko ťažko pochopíš, že niektoré majú LIDAR. Lenže aj tie majú veľký cenový rozsah. Nakoniec som usúdil, že aj modely bez LIDAR sa dokážu solídne orientovať a podľa recenzií aj sa držia pomerne presne.

Nejakú dávku zmäteného pohybu som očakával a odpustil by som pokiaľ by naozaj pobehal celú miestnosť.

Nakoniec som usúdil, že ceny stúpajú vlastne iba kvôli podivnej schopnosti – drahší model vie „poschodia“. Lacnejší je schopný si pamätať len jednu „plochu“.

Ak ste teda schopní vytvoriť pre zariadenie celistvú plochu – otvorením dverí – tak netreba ísť k drahšiemu modelu.

Toto poznanie bol dealbreaker. Dať za toto zariadenie pod 200 eur ale nestratiť nič, čo by ma neskôr mrzelo s istým percentom, ktoré by sa prejavilo až po vyskúšaní.

Kúpil som Xiaomi Mi Robot Vacuum Mop 1C

Do užšieho výberu som zobral model Essential za cca 130 eúr. Pridal som ešte nejaký model za cca 250 eúr a začal som porovnávať.

Essential som vypustil vlastne len kvôli tomu, že je najlacnejší model výrobcu. Ten drahší vypadol vlastne len kvôli svojej výške. Zároveň som však zistil, že si ním radikálne nepomôžem a pridaná suma nebude aj pridaná hodnota.

Rozbaľujeme a prvé sklamania

Krabica je pre tento typ výrobcu typická a nekoná sa nič. Dokovacia stanica k nej kábel, samotné zariadenie a k tomu mopovací nástavec.

Sklamal ma manuál, ktorý samotnú výhodu robota – aplikáciu – zobral bleskovo na pol stránky v rámiku. Katastrofálne nedostatočné, hlúpe až úplne zbytočný vlastný gól.

Vyskúšal som si pokusom a omylom založenie konta – niekoľkokrát opakovane. Asi tušíte, že v tom hrali rolu nechodiace potvrdzovanie notifikácie na mobil a podobné veci. Keď už som zúfalo pozeral pri zakladaní ďalšieho konta na hlášku, že toto mobilné číslo už nemôžete použiť, tak som to nakoniec nejako založil.

Zakladanie konta spojené s oživením aplikácie nie je nikde nijako rozumne popísané a nie je ani priamočiaro jednoduché. Lenže som to pri tomto type výrobcu vlastne očakával, že to nebude užívateľsky príjemná vec.

Bez aplikácie je robot použíteľný len v minimálnej miere – má dve tlačídlá a nimi spustím upratovanie aj aj ho vyženiem do docku. Avšak toto nepotrebujem, toto vedela aj Braava.

Moje informácie smerujúce ku kúpe totiž hovorili o schopnosti zapamätať si mapu plochy, možnosť rozdeliť si ju a hlavne plánovanie, kedy robot vybehne upratovať.

Druhé sklamanie bolo práve to, že manuál nikde moc nepopisoval práve začiatočné fungovanie robota. Prvé „upratovanie“ trvalo šialene dlho a bolo plné zmätených pohybov. Veľmi mi pripomínal Braavu v časoch, keď už kompletne zblbla.

Zmätený pohyb!

Až v aplikácií mi postupne došlo pri obiehaní položiek, že robot si vyhradzuje akési mapovacie obdobie. Len akási drobná hláška hovorila o tom, že musím to vydržať a robot poslať na plochu viackrát – vychádzalo mi to tri krát.

Znamenalo to aj to, že som radšej spustil upratovanie viackrát hneď za sebou. A musel som po ploche postaviť umelé prekážky, aby sa robot niekde nezamotal. Problémom totiž bolo to, že aplikácia hovorila, že cyklus musí byť kompletný a bez prerušenia.

Našiel som ale trik ako dlho nečakať – nechal som ho urobiť jednu miestnosť. Keď ju zmapoval a vyhlásil, že už tomu rozumie, tak už sa mi začalo zdať, že investícia „nepadla“ von oknom.

Tretie sklamanie je teda aj v tom, že po domapovaní sa appka ani trošku nepotešila, nepochválila, nič také. Čakala, že sám prídem na to, že tam kdesi v nej sú funkcie na riadenie zmapovanej plochy.

No dobre, funguje.

Keď už som v aplikácií videl mapu a funkcie na zónovanie sa „otvorili“, tak už to bolo lepšie. Upratovací cyklus sa ukľudnil a robot ho radikálne zrýchlil. Odhadom na menej než tretinu.

Otvoril som dvere, dal som preč umelé prekážky a nechal som ho, aby si „domapoval“ ďalšiu časť plochy.

To už som naozaj tušil, že to bude dobre.

Po pár sledovaniach robota som už aj vedel, ktoré časti plochy „zakážem“, kam dám virtuálne steny.

On má naozaj dve možnosti – buď na ploche umiestnim obdĺžnik a daná časť plochy je ostrov, kam robot nepôjde. A zároveň mám len púhe tenké čiary – virtuálne steny. Kedy čo použiť je ťažšie opísať ale pokúšim sa.

V strede miestnosti je koberec a nechcete, aby po ňom behal – tak tam dám „zakázanú“ plochu. Aplikácia ponúka zákaz kompletne alebo len ak robot aj mopuje.

Mne prišla zákazová plocha vhod v časti, kde je stolička na kolieskach – tam sa robot zbytočne zdržuje a vyšlo mi lepšie túto časť vynechať. Povysávam to Dysonom.

Virtuálna stena je zasa vhodná napríklad ak máte posuvné dvere skrine a nechcete, aby robot do nich narážal. Prípadne pred iným nábytkom.

Aplikácia však sľubovala aj zóny. Čo to je? No on si obehá kam môže ale vy chcete pekne pomenovať jednotlivé miestnosti. Nie je to samoúčelné – môžete potom robot poslať upratovať konkrétnu zónu.

Sklamania neskončili, sklamanie trvá.

Štvrté sklamanie však prišlo so zónami.

Ja síce viem priamo z appky poslať do konkrétnej zóny upratovať.

Ale robot má plánovanie upratovania. Lenže tam je len možnosť začať upratovanie. Nemôžem určiť ktoré zony.

Neexistuje teda napríklad to, že mu v sobotu otvorím dvere do jednej miestnosti a naplánujem na sobotu, že tam má upratovať. Toto ma mimoriadne sklamalo pretože inteligencia robota klesla o polovicu.

Piate sklamanie je fakt, že nejde iba mopovať. A veľmi hlúpo to aj funguje – pripnem mopovaciu nadstavbu a v appke vidím mopovacie možnosti – dám ju preč a zmiznú.

Šieste sklamanie je mopovanie – pohyb ako robila Braava sa tu nekoná, ide proste rovno.

Naopak však má robot elektrické čerpadlo vody, takže handrička a nenavlhčuje len gravitáciou ako to má Braava.

Neviem si nateraz predstaviť ako vyriešiť mopovanie. Buď mu dám nadstavec a pri ďalšom plánovanom upratovaní bude aj mopovať a potom mu ho dám dole? Fakt neviem. Zatiaľ to teda asi urobím tak, že raz za čas vytiahnem robot z dokovvacej stanice, nasadím mop a pustím ho len na jednu dve zóny.

Budeme spokojní Vincente?

Vlastne áno. Mojim predsavzatím bolo strčiť ho na skryté miesto. To sa mi podarilo kvôli jeho výške. Samozrejme mať robot pod sedačkou znamená, že ho nedokážem rozumne zobrať do rúk.

Napriek deklarovanej schopnosti diaľkového ovládania v appke musím povedať, že je to trápna núdzovka. Na rozumné ovládanie totiž potrebujem aj v appke vidieť kam robot práve smeruje.

Po nájdení miesta pre dockovaciu stanicu som naplánoval upratovania a viacmenej som v režime, že nech si robí čo potrebuje a sám.

Robot nehlási kedy je plný, čo mi pri jeho cene neprekáža – ak ho zastihnem vonku pri upratovaní, pauznem ho, odklopím kryt a hneď vidím.

Záverom teda môžem konštatovať toto: ak máte na upratovanie jednu celistvú plochu – bežný byt bez schodov a poschodí, tak nemusíte premýšľat nad čímkoľvek drahším než 200 eúr. Bude to fungovať, budete spokojní.

Pokiaľ máte komplikovanejšie miesta – guče káblov, bordel po zemi (ponožky, topánky, kusy oblečenia), tak by som asi zabudol na plánované upratovanie v čase, keď nie ste doma.

Prípadne zmeny v polohe stoličiek, zatvorené dvere či premiestnený nábytok, to mu moc vadiť nebude. Napriek tomu by som si prvých pár upratovaní vyskúšal pod dozorom a dopĺňal zakázané zóny a virtuálne steny.

Podľa mňa na to potrebujete tak dva či tri dni.

Aj takto lacný model by mal byť prijateľný pre koberec. Napodiv sa vyškriabe aj na 2cm prekážku – mne prechádzal cez stojan reprákov ako Hummer – vrátane kríženia náprav. :-)

Odolnosť voči káblom je očakávateľne slabá – voľne ťahané káble sú stopka pre robotický vysávač.

Prvé samostatné upratovanie – sledoval som ho vzdialene – sa pauzlo s hláškou, že sa doň niečo zamotalo.

Prídem domov a v strede miestnosti je handra. Tú som mal pri chladničke. Milý robot na ňu nabehol a potom sa na nej nejako šúchal až kým neusúdil, že mi pošle notifikáciu.

Xiaomi a Apple svet

Vlastne prekvapivo príjemne dobre. Aplikácia v iPhone je fajn. V tablete by mohla niečo zlepšiť – modul vysávača je na obrovskej obrazovke len taký úzky zvislý pruh. Pri pozeraní mapy mám zlý pocit, že nevyužili celú plochu obrazovky.

Siedme sklamanie je teda verzia appky pre iPad. Ten zvislý pruh s mapou je maličký a smiešny. Programátori by si mohli všimnúť, že by som ju chcel využiť celú.

Aplikácia mi vie vytvoriť Skratky na spustenie upratovania a na povel k zadokovaniu. Viac iných možností už však ani niet – neviem spraviť skratku s predvolenými zónami a nehrozí niečo ako upratuj izbu, upratuj kuchyňu…

Už schopnosťami iOS a iPadOS je možné si spraviť ikonku na plochu tabletu či iPhonu, aby som to upratovanie spustil hneď a nemusel by som ten povel loviť v samotnej appke.

V tomto smere teda môžem Siri požiadať o upratovanie. Opäť nič viac.

Integrácia do Homekit nehrozí a smer cez amatérske riešenia cez HomeBridge nie je cesta – podporovať to musí výrobca, nie nadšený nezávislý programátor. Nateraz by mi však nechýbal – automatizácia je len v poveli „začni upratovať“ a to je dosť málo na vylepšenie inteligencie integráciou do Homekit.

Vyhotovenie robota sľubuje, že tie dva roky záruky vydrží. Prekvapilo ma, že metličky odporúčajú meniť každé dva mesiace. Dokonca hlavný zametací valec každé tri mesiace?!? Tak toto ešte uvidíme. Veľmi dúfam, že vydrží aspoň päť rokov. Potom si budem môcť povedať, že je aj cenovo efektívny.

Záver teda doplním aj tak, že aj v Apple domácnosti je 200 eurový Xiaomi prijateľný, splní svoju úlohu a nič viac.