Prechádza bežná e-mail schránka nadobro na web?

Nie som a nikdy som nebol nadšený z integrovania všetkých služieb internetu len do pozície ich webových emulátorov.

Časom sa internetový chat (IRC) presťahoval na rôzne tie webové emulátory realtime komunikácie. A dnes už pod slovom chat poznáme všetky tie možné aj nemožné stránky s refreshom nastaveným proklatě krátko, čo spôsobuje vrásky firmám platiacich svojim zamestnancom ich posedenia nad chatom. Firmy na tom ale tiež nie sú nevinne. Absolútne nepochopiteľne blokujú porty služieb IRC, ICQ a výsledok sa dostavil – masa sa presunula na webstránky. Pritom by som práve firmám doporučoval schodnú cestu – pustite ich na IRC či ICQ ale aktívne zakazujte prístup na webstránky internetových chatovátok.
Tieto webové emulátory vo svojich počiatkoch boli niečo ako technologická vychytávka realizovaná púhym html. Perlička v pravom slova zmysle. Presne tak ako prvé webmaily. Je to pre programátora akási výzva – urob to, je to zábavné. Presne taký pocit som mal, keď som videl rodiaci sa textový editor kompatibilný s Text602 pre obyčajné ZX Spectrum.
Keď prerazil na svet hotmail, okamžite mi nebol sympatický, žil som v dobe, keď pop3 konto bolo výsadou a bolo to vtedy fajn. Dnes už e-mail, podľa výskumníkov, používajú starší ľudia. Okrem webstránok ho totiž považujú za jedinú možnosť využitia internetu a podotýkam, že vlastne iba tie webstránky. Z pár desiatok ľudí, ktorých pripájam k internetu je drvivá časť ľudí, ktorí nemajú v sebe väzbu: e-mail – pop3 – poštový klient.
Medzi webové emulátory zaraďujem aj klientskú stranu CMS systémov, rôzne firemné informačné systémy a dokonca veľa podnikových aplikácií je skryte realizovaná ako web. Napríklad vyhľadávací nástroj do Outlooku je bežná webstránka.
Dnes som zachytil Krylov test gigomanického e-mailu od Centrum. A zaujala ma tam jedna vychytávka:

Totální desktop

Čtení emailů ve stromovém zobrazení ala OutLook s obsahem zprávy pod výpisemFunkce, která úplně bourá hranici mezi internetovou a desktopovou aplikací. Jednotlivé zprávy je možné přesouvat za pomoci drag & drop do jiných složek (zatím pouze IE, ale bude podporován i FF a Opera). Stejné chování, na jaké jste zvyklí z windows u ikon, si můžete vychutnat v emailu Centrum.cz.

Viete, čo to je? Predsa opäť to očarenie programátora „úžasná vec“ a prekonali rozdiel medzi operačným systémom a webstránkou. Ono to v tomto prostredí nie je až tak neznáme – znalci tušia, ako by mohli objekty html stránky presúvať myškou. Pred rokmi som to vedel realizovať v NetObjects Fusion (vizuálny „patlátor“ webstránok, ktorému sa podobá trošku Frontpage).
Možno nie je naozaj ďaleko doba, keď násilne na múr nárekov pribitý koncept NETPC oživne vo forme operačného systému, ktorého život bude v hodnej miere závislý na nejakom vzdialenom superpočítači. A moje zariadenie na „počítač“ bude dnes priam hnusne sa tváriacim slovom „terminál“. Podľa mňa však v tomto majú rozhodné slovo výrobcovia železa. Pokiaľ oni neuznajú tento typ „počítača“ za obchodne zaujímavejší ako koncept neustálej obmeny komponentov, tak sa nič také neudeje. Ten vlak s kremíkom je rozbehnutý prirýchlo. Zákazník navyše nechce moc kupovať niečo virtuálne (preto sa nedarí predávať software domácnostiam) a prechádzať na nákup „služby“ chce nastaviť myslenie ľudí, ktorí ešte len stoja pred pochopením „aha ten farebný cirkus je vlastne logická suita objektov so vzájomnými vzťahmi“.
Pred dobou webstránok som pri programovaní firemnej aplikácie stál pred dilemou – ľudia si nečítajú text zobrazený na obrazovke – orientujú sa ako ja v izbe potme. Zlyhávali pokusy v aplikácií podrobne popísať nejaký stav (pomocný helpline, „sidebar“ s podrobným textom) až po absolútne sparťanské zobrazovanie dôležitých oznámení vyžadujúcich si spozornenie bez akýchkoľvek okienok (zmazal som obrazovku a zobrazil výzvu). Ani tak to nešlo a ani naopak. S týmto istým problémom sa bavíme aj pri vytváraní webstránok. Hľadáme cesty použiteľnosti, prístupnosti, ľahkej orientácie. Proti tomu sa snažíme „vypekniť“ stránku grafikou. Pritom je to stále o tom istom – nikto si to vlastne ani nevšimne – či je to také alebo onaké. Môžem doblba riešiť problém farby odkazov, keď ich neurobím v súlade s fixovanou predstavou každého jedného.
Webový prístup v sebe nesie najmä nedefinovateľnosť prostredia aplikácií bežiacich na tejto technológií. Kým grafické rozhranie jablčných počítačov má už od výrobcu predpísaný „manuál“ k výrobe aplikácií, u Windows síce došlo k snahám zjednocovať vzhľad aplikácií ale kontraproduktívne sa už základné aplikácie ako textový editor v operačnom systéme dosť rázne líšili – inak sa správalo menu, inak vyzerali jeho položky, inak bol koncipovaný „Help“.
U webových aplikácií je to ešte horšie – klient (čiže prehliadač) nemá okrem interpretácie značkovacieho jazyka HTML žiadne komponenty známe programátorom aplikácií. Neexistuje žiadna „zvyklosť“ ako približne vyzerá dialóg pre výber dokumentov pre otvorenie. Hlavné menu aplikácie je vecov (ne)vkusu či (ne)ergonómie autora. A môže byť kľudne nalepené na spodnej hrane viewportu. Aplikácia operačného systému aspoň zachováva zvyk ho mať ako tak vizuálne jednotné.
Bojovať proti integrácií internetových služieb do jednej jedinej? Myslím, že je to ako postaviť drevenú tyčku proti lavíne. Web je najprogresívnejšia služba na internete a občas mám pocit, že aj SMTP protokol prestane byť preň zaujímavý a ľudia sa v špirále „vrátia“ do doby roztrúsených BBS, ktoré si bloky správ medzi sebou „akosi“ vymieňali.
Záver roka patrí predpovediam: rok 2005 zrejme neprinesie zásadné technologické zmeny, ktoré nezapočali už tento rok.
V niektorých prípadoch netreba čakať.