Po rokoch: iAudio M3L

Hardiskový MP3 prehrávač iAudio M3L som si vyberal podľa týchto kritérii:
* väčšia kapacita: snaha nahrať naň všetko, čo počúvam,
* extrémna výdrž batérii: pár hodín skutočne nestačí.
Vo vtedajšej ponuke bol tento prehrávač takmer jediný. Jeho výhodami bolo:
* hliníkové telo: komplet predná aj zadná strana,
* dobrá povesť: iAudio bola dobrá značka s dobrou podporou prehrávaných formátov.
Čo je dnes už out:
* displej: samotné telo nemá žiadny a „predlžovák“ na sluchátka má na dnešnú dobu katastrofálnu kvalitu,
* kapacita: dnes je 20 gigabajtov dosiahnuteľné aj FLASH pamäťami, na pár tisíc skladieb to však stačí,
* veľkosť: súvisí s použitým diskom a batériami.

Chcel som ultimátne riešenie a to som dostal. Dovtedy som používal na prehrávanie PDA a WM telefón s FLASH kartami. Vtedy boli veľmi drahé a stačili teda na pár albumov.
Dnes už tento prehrávač používam minimálne – prijal som kompromis vo forme osemgigovej kapacity iPhone. Svoj diel na tom má aj pomerne nízky komfort prehrávania (v tom iPod v iPhone je naozaj dobrý).
V tomto prípade mám pocit, že prístroj zastaral hlavne morálne – je v bezchybnom stave, prehrávané formáty sú stále na súčasnej úrovni.
Momentálne však očakávam od takýchto prístrojov veci ako – aplikácie zamerané na streamovanie (najlepšie flickr.com klient vrátane scrobblovania), prístup na internet pomocou WiFi, obrazovka priamo na tele prístroja a komfortné ovládanie. Pre pár tisíc skladieb a orientáciu v nich je nutné vymyslieť niečo ďaleko lepšie ako pár riadkovú maličkú obrazovku.